V akom stave je momentálne naša kultúra? Daniela Kapitáňová našla paralelu s podomovým výkupcom starého nábytku. Audio verzia glosy na vypočutie v Archíve RTVS.
Amplión
Ak tá dodávka už prechádzala okolo vás, nemohli ste si ju nevšimnúť. Jazdí pomaly, má pripevnený amplión, z ktorého nám oznamujú, že vykupujú starožitností. Pri ich vymenovávaní človeku skôr prídu na um starinárstva z Dostojevského, ale veď v poriadku. V prvom vstupe sa dozvieme, že predmetom ich záujmu sú predovšetkým: starý nábytok, lustre, hračky, hudobné nástroje, kožuchy, perzské koberce a gobelíny (medzi nami, celkom by ma zaujímalo, čo si pod pojmom „perzský koberec a gobelín“ vlastne predstavujú), dokonca aj staré elektrospotrebiče. Ako bonus zaznie veta: „Predmety môžu byť aj poškodené aj červotočivé.“
Po krátkej hudobnej pauze príde druhé kolo vyvolávania: amplión oznamuje, že majú záujem aj o skutočné umelecké predmety ako: sošky, vázy, parohy (tie sú mojou obľúbenou umeleckou položkou), staré fotografie, pohľadnice, výšivky. Záver odcitujem doslova: „Vykupujeme aj obrazy. Môžu byť poškodené aj červotočivé. Aj moderné.“
Koniec citátu.
Keby šlo len o týchto priekupníkov, čert to ber, ostane to nanajvýš ako historka k obveseleniu, lenže pri momentálnej tlakovej níži zasahujúcej územie celej slovenskej kultúry, smiech zmrzne. Pretože presne takto vyzerá stupňovanie opovrhovania súčasným (nielen výtvarným) umením:
Poškodený, červotočivý, moderný.
To, že si kupec vedome pletie starinu so starožitnosťami, je marketingová taktika veriaca, že niekde v Majcichove na povale nájde „poškodenú červotočivú sošku“, kúpi ju za lacný peniaz, no v skutočnosti to bude miliónová gotika Majstra Pavla z Levoče.
To, že sa vytvára dojem skazenosti moderného umenia, je rovnako marketingová taktika veriaca, že si za lacný peniaz, vlastne zadarmo, kúpia takzvané „široké masy“ iba tým, že pritakajú jeho jednoduchému vkusu. A od toho je len krôčik k tomu, aby sa jednoduchý vkus širokých más začal vydávať za skutočné umenie. Všetko ostatné sa s výsmechom alebo odporom zadupe.
Jediný rozdiel medzi nimi je ten, že priekupník „s umením“ si musí sadnúť ráno do dodávky a celý deň sa snažiť niečo zarobiť.
Kým úradníci na ministerstve kultúry veľmi dobre vedia, že nakoniec sa každý z umelcov nejakým spôsobom na nich obráti.
A už vopred svojím ampliónom dávajú hlasne najavo, ako bude vyzerať ich systém odmietania podpory:
Poškodený, červotočivý, moderný.
