Peniaze sa minú, hanba ostane. Vypočujte/prečítajte si glosu od Daniely Kapitáňovej, a zamyslite sa, koľkokrát by ste si vo svojom živote toto motto mohli povedať.
- Audio verzia glosy na vypočutie v Archíve RTVS.
Myslbek
Legenda hovorí, že slávny český sochár Josef Václav Myslbek, autor Súsošia svätého Václava v Prahe, prišiel raz na návštevu ku kolegovi do ateliéru a zbadal nie práve bezchybnú bustu, pripravenú na odliatie. Majster spýtavo zdvihol obočie a kolega mu vysvetlil, že mu bol ponúknutý dvojnásobný honorár, ak dielo čo najskôr dokončí, nuž nemal čas na detaily. Pán profesor Myslbek pokýval hlavou a povedal: „Peniaze sa minú, hanba ostane.“
Neviem ako vy, ale ja nepoznám užitočnejšie ponaučenie.
Aby sme boli spravodliví, sú situácie, keď peniaze treba na záchranu života a vtedy je hanbou nepomôcť. Inak tá Myslbekova veta platí vždy a všade.
Človeku ako prví napadnú umelci, tí sú akosi najviac na očiach a najľahšie sa kritizujú, hoci dopad na reálny život majú hádam najmenší. Sú to všetci tvorcovia gýčov, či už ide o trpaslíkov alebo takzvané artové diela. Nie je to v poriadku, ale pravda je, že to nie je o nič horšie ako murár, po ktorom treba nanovo postaviť stenu alebo asfaltér, po kom ostanú po cestách výtlky.
Peniaze minuli, hanba ostala.
Poďme ale ďalej.
Po všetkých tých škandáloch, ktorých svedkami sme boli, nemala by tá veta stáť doslova všade na Slovensku, niečo ako nová výstražná značka? Povedzme, prázdna peňaženka v červenom (od slova červenať sa) trojuholníku?
Nemala by vítať návštevníkov namiesto Kulichovej sochy pred parlamentom? Nemala by stáť pred vstupom do Tatier? Pred nedokončenými diaľnicami, nepostavenými mostami? Pred každým ministerstvom a štátnymi úradmi? Pred drvivou väčšinou vysokých škôl a univerzít? Pred zdevastovanými lesmi, pred budovami, ktorých jedinou funkciou bolo zarábať, ale ostalo len špatenie okolia?
Peniaze sa minuli, hanba ostala.
Ak to preženieme, možno by nezaškodilo dať tú vetu, aj keď nie rovno do preambuly ústavy, tak aspoň drobnými písmenami do každého občianskeho preukazu.
Samozrejme, ak sme vôbec ešte schopní tú hanbu pocítiť.
Ak nie je v skutočnosti dôležitejšie, že sme mali čo míňať.
Ak u nás náhodou neplatí: „Hanba pominie, peniaze ostanú.“
