Petra Fornayová prežila služobne pár dní v Prahe. Venovala sa pánovi Karlovi Hynkovi Máchovi, ale aj mestu na Vltave, preplnenému turistami zo všetkých kútov sveta. A po návrate stihla aj výročie jedného originálneho spoločenstva.
Meníme sa na kyberzombíkov?
Pred týždňom oslávilo narodeniny výnimočné slovenské hudobné zoskupenie, Cluster Ensemble. Ich história sa začala písať v roku 2009 slovenskou premiérou skladby Six Pianos od Steva Reicha v bratislavskom obchode s klavírmi. Voľné zoskupenie hosťujúcich umelcov sústredených okolo umeleckej dvojice Ivan Šiller a Fero Király odvtedy pravidelne koncertuje na domácich a zahraničných pódiách, venuje sa autorským performanciám aj edukačnej činnosti. Okrúhle výročie oslávili štýlovo, sériou hudobno-tanečných performance na hudbu Stevea Reicha pod názvom Patterns. Vidieť kultovú skladbu Music for Pieces of Wood / Hudba pre paličky / naživo je naozaj zážitok...
Cluster Ensemble si získal uznanie okrem iného aj vďaka interpretácii diel amerického hudobného minimalizmu. Tento termín sa dnes zaujímavo presúva od skladateľov Glassa, Reicha, La Monte Younga, Rileyho k označeniu nového životného štýlu. Idete z koncertu minimalistickej hudby, otvoríte žltý časopis v žltom vlaku a vychrlí sa na vás záľaha rôznych lifestylových múdrostí. spomaľ, bude ti lepšie / nevytváraj odpad, staneš sa šťastnejším / cestuj autenticky, len s malým ruksakom, iné nepotrebuješ.
Múdrostí je veľa, no pozerajúc sa okolo seba, akosi nepomáhajú. Skôr naopak - nárast množstva rád, ako žiť úžasný život je priamo úmerné množstvu šialenstva.
Práve prechádzam rozpálenou Prahou, ktorá evidentne prestáva zvládať nápor turistov. Sú ako vínne mušky priťahovaní - asi ani sami nevedia prečo - turistickými atrakciami z bedekrov, fotka a hneď ďalej, robiac zo seba bláznov na pivných bicykloch. Nezdravé teplo im neprekáža, hlavy majú prepnuté do turistického módu. Komu príde rozpálený asfalt normálny, toho snáď zastaví transparent na UMPRUMke s nápisom - NEBUDE UMENIE NA MŔTVEJ PLANÉTE.
Žltý vlak okrem minimalistckého lifestylu priniesol aj ďalší zážitok. Dve turistky v mojom kupé si vyrazili na dámsku jazdu a vôbec im neprekážalo, že pri nich sedí ešte niekto, kto zrazu bude o nich vedieť absolútne všetko. Do najmenšieho detailu. Fejsbuk v priamom prenose. Akoby sme prestali cítiť hranice súkromia, hranice toho, čo sa nemá stať zdieľateľným a zdieľaným. Všetko zrazu môže byť exponované, vystavené možnosti verejného uznania. Nedávno vyšla kniha nemeckého autora Manfreda Spitzera s titulom: Kyberchoroba alebo ako nám digitalizovaný život ničí zdravie. Už v roku 2012 zaujal knihou Digitálna demencia. Kyberchoroba na ňu nadväzuje a rozširuje ju o nové poznatky, spôsobené okrem iného dramatickým rozšírením smartfónov, ktorým mladá generácia venovala, napríklad v roku 2015, až 7 a pol hodiny denne. Vznikajú kyberzávislosti, strata súkromia, prichádza kyberstres, kyberfóbia a digitálna nespavosť. Jed robí dávka. Pri digitálnych médiách platia rovnaké mechanizmy závislosti ako u narkomanov. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí deťom, ktoré nemajú také skúsenosti a schopnosti, aby riziko, že sa zo sluhu stáva pán, odhalili.
Stávame sa závislými na virtuálnom prostredí, na externých hlasoch a zabúdame na ten svoj. Meníme sa na kyberzombíkov, ktorí nebudú okrem ťukania do monitorov potrebovať o chvíľu ani jesť, ani spať. Potrebujeme liek, ktorý nás prebudí a vypne zo siete.
Na záver, malým oblúkom, chcem takto poželať Cluster Ensemblu, aby ich hudba mala moc prebúdzať a ponúkať zážitok, aký na sieti rozhodne nenájdeme.
