Glosu týždňa píše Petra Fornayová

Reflexia a kritika

Glosu týždňa píše Petra Fornayová

15. 05. 2019 11:17

Keď sa povie máj - čo si predstavíte? Lásku, orgovány, slnko a ulice plné ľudí? Alebo vám pripomenie Štefánika, koniec vojny, smútok tých, čo zostali? ... Čo všetko pripomína máj Petre Fornayovej vám prezradí v glose týždňa.

História je šialená

Včera som videla jeden veľmi veľmi smutný film. Podstatnú úlohu tam zohrávala láska, hoci to bolo o zverstvách, ktoré sa skončili pred 74 rokmi. 8. mája. Máj, mesiac lásky, je paradoxne orámovaný tragickými udalosťami našej histórie. 4. mája 1919 odišiel k svojim hviezdam Milan Rastislav Štefánik. Môžeme len fantazírovať, ako by to bolo, keby sa nebolo stalo to, čo sa stalo. Asi zbytočne. Koncom mája si zase pripomíname najvýznamnejšiu úspešnú diverznú akciu za účelom likvidácie predstaviteľa nacistického režimu v priebehu druhej svetovej vojny. 27. mája 1942 Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš, dvaja skutočne veľmi mladí výsadkári, cvičení v Škótsku pod kuratelou československej exilovej vlády, spáchali atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý po siedmich dňoch v nemocnici na následky zranenia zomrel. V Čechách a na Morave sa rozpútalo peklo, materializoval sa hnev veľkého vodcu, nad odchodom jedného z najodpornejších strojcov rasového vyvražďovania.

Vráťme sa teda radšej k láske. Byl pozdní večer - první máj - večerní máj - byl lásky čas.... Máj Karla Hynka Máchu je ikonickou poémou, ktorej prvé slová sa mi pripomenú pri každom zahrkútaní hrdličky. Mácha je prosto neodmysliteľne spojený s májom. Je pre nás stelesnením romantického hrdinu, blúdiaceho s priateľmi prírodou, rozjímajúceho na úbočí hradu Bezděz. Takto nejako si ho predstavujeme. Vzdelaný mladý muž, neobyčajne nadaný básnik, ktorý tragicky zomrel 10 dní pred svojimi dvadsiatimi šiestimi narodeninami roku Pána 1836, sa stal predobrazom hrdinu, napomáhajúc tak národnému sebauvedomeniu a jazyku. No logicky mal aj svoju inú tvár. Jeho Intímne denníky, s takmer technickým popisom intímností, len tak ako by pomimo spomenutých, šokujú a dotvárajú realistickejší obraz. Verejne vyšli až v roku 1993, asi práve preto, aby obraz národného hrdinu, zakladateľa modernej českej poézie, ostal neporušený. Akého Máchu by sme videli a vnímali, keby sme nepoznali len obligátne „Byl pozdní večer - první máj -"? Keby sme ho poznali so všetkými ľudskými slabosťami, bol by stále hrdinom na piedestáli? Hrdinovia sú - a možno musia byť - rozprávkovo očistení od nánosu obyčajnej ľudskosti, sú možnosťou ideálu. Možno by Mácha ostal hrdinom, aj keby bol „len" možnosťou reality.

Od reality že vraj veľmi vzdialená je paradoxne aj jeho najznámejšia podobizeň - socha Josefa Václava Myslbeka na pražskom Petříne. Na ospravedlnenie majstra sochára treba povedať, že veľa podobizní Máchu sa nezachovalo a že asi najviac podobný mu je jeho vlastný autoportrét, keďže bol aj výborným maliarom. Socha mala pôvodne stáť v Litoměřicích, neskôr sa uvažovalo o pražskom Streleckom ostrove. Nakoniec ju Okrášľovací spolok Nového Mesta Pražského umiestnil na Petřín, možno práve kvôli blízkosti k Újezdu, kde sa v dome U bieleho rola Mácha v roku 1810 narodil.

Už pri odhalení v roku 1912 bola socha kritizovaná pre prílišnú konvečnosť a pre nedotiahnuté detaily postavy a tváre básnika. Myslbek sa viac venoval detailom rastlín - brečtanu a orgovánu, ich presné stvárnenie konzultoval s botanikom a slávnym záhradným architektom Františkom Josefom Thomayerom, podľa ktorého sú pomenované sady v pražskej Libni. V tej pražskej Libni, kde sa v roku 1942 stal atentát na Heydricha. V máji.

História je šialená, súvislosti ešte viac. Treba len dúfať, že šialenstvám budeme schopní odolávať. Aj za pomoci lásky. A nielen v máji.

Foto: pomník Karla Hynka Máchy, 1912, TASR

Živé vysielanie
??:??