Koncertná recenzia: Straussovský experiment Pavla Bršlíka

Reflexia a kritika

Koncertná recenzia: Straussovský experiment Pavla Bršlíka

21. 09. 2018 17:21

Presne pred týždňom (v pondelok 17. 9. 2018 o 19.30) sa v Slovenskej filharmónii predstavil slovenský tenorista Pavol Bršlík. Stalo sa tak v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy. Zazneli Straussove piesne. Na koncerte bola aj Michaela Mojžišová, ktorá pre Rádio Devín napísala nasledujúcu recenziu. Číta Jarmila Vitovičová:

Pavol Bršlík-Veľké slovenské hlasy (recenzia)
Stiahnuť audio súbor

Text recenzie:

Straussovský experiment Pavla Bršlíka

Cyklus Veľké slovenské hlasy

Pavol Bršlík. Straussove piesne

Slovenská filharmónia

Dirigent Robert Jindra

Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, 17. 9. 2018

Slovenský tenorista Pavol Bršlík je už pár rokov svetovo renomovaným sólistom. O to viac teší, že sa - síce sporadicky, ale zato pravidelne - vracia aj na rodnú hrudu, vďaka čomu môže i naše publikum sledovať vývin jeho jedinečného hlasu a interpretačného majstrovstva. Od bratislavského debutu v Nápoji lásky (bolo to v roku 2006, keď už dvadsaťosemročný Kysučan spieval na popredných európskych scénach) sme mali možnosť zažiť jeho hosťovanie v Čarovnej flaute a Donovi Giovannim v SND, tlieskať mu ako kongeniálnemu partnerovi Edity Gruberovej v Lucrezii Borgii na Bratislavských hudobných slávnostiach 2011, či najnovšie mu držať palce pri rolovom debute v Predanej neveste, keď si prišiel do SND „oťukať" part Jeníka, aby sa s ním vzápätí rozbehol po nemeckých operných scénach.

Sympatického speváka však nepoznáme iba z divadelného javiska. Podobne ako jeho legendárni predchodcovia Fritz Wunderlich či Peter Schreier, aj Pavol Bršlík sa systematicky venuje piesňovej tvorbe. Nie je to ľahký chlebík. Zasvätená interpretácia piesňových cyklov totiž zďaleka nevystačí s dobrou technikou a pekným hlasom. Žiada si charizmatickú osobnosť s citom pre náladu, výraz, atmosféru piesní, schopnú vtiahnuť poslucháča do ich intímneho mikrokozmu. Muzikálny Bršlík tieto žánrové kritériá napĺňa. Prejavom najvyššieho uznania je, že napriek slovenskému pôvodu žne úspechy u náročného nemeckého publika s cyklami Franza Schuberta, Roberta Schumanna či Richarda Straussa. A práve tvorbu posledného menovaného predstavil na septembrovom koncerte v bratislavskej Redute.

Nie je to po prvýkrát, čo agentúra KAPOS zariskovala a Pavla Bršlíka neprezentovala ako protagonistu populárnych operných árií, ale ako interpreta náročného piesňového repertoáru. Už pred štyrmi rokmi vyskúšali organizátori aj sólista vyspelosť bratislavského obecenstva subtílnym monotematickým večerom, ktorý bol venovaný Schubertovmu cyklu Krásna mlynárka. Mimoriadne vydarený koncert sa vtedy stretol s vrelou poslucháčskou odozvou. Možno i to dodalo organizátorom odvahu vyjsť v ústrety Bršlíkovej idei straussovského večera, presunúť sa z Malej sály Reduty do veľkej Koncertnej siene, subtílny klavír vymeniť za filharmonický orchester a romantického Schuberta za harmonicky rafinovaného Richarda Straussa.

Prajné a vnímavé publikum i tentoraz dokázalo oceniť nielen Bršlíkov pekne dozrievajúci hlas, ktorý sa od niekdajšieho chlapčensky strieborného materiálu rozvíja k objemnejšiemu vláčnemu tenoru s mužne znejúcou strednou polohou a koncentrovanými výškami, ale aj jeho interpretačné majstrovstvo. Tenorista ho opäť presvedčil o svojej výrazovej kompetentnosti, keď dokázal diferencovať nežnú ľúbostnú lyriku v roztúženej Ständchen (serenáde s chvíľami až operetne sladkou melodikou) či v nostalgicky rozjímavej Ich trage meine Minne, od expresívnejších, dramatickejšími strunkami hrajúcich čísiel, napríklad vášnivej piesne Verführung. Po výbere zo Straussových ľúbostných šperkov zaznel v druhej časti večera skladateľov najznámejší piesňový cyklus, Vier letzte Lieder (Štyri posledné piesne). Meditatívny opus si starší návštevníci Slovenskej filharmónie pamätajú z nezabudnuteľného koncertu Lucie Poppovej - jediného, ktorý stihla po Novembri 1989 venovať rodákom pred svojou predčasnou smrťou. Rovnaký titul sprevádzal domáci comeback sopranistky Gabriely Beňačkovej, ktorá sa s ním po tridsaťročnom zahraničnom pôsobení postavila pred domáce publikum v rámci Bratislavských hudobných slávností 2006. Dámske obsadenie nie je náhodné, Richard Strauss totiž skomponoval tento cyklus pre ženský hlas. Bršlíkovo rozhodnutie siahnuť po ňom bolo teda experimentom. Každopádne vydareným, opäť prezentujúcim tenoristov výnimočný cit pre štýl a hudobný výraz. Piesne 84-ročného skladateľa, rozjímajúceho nad ťaživými témami rozlúčky a smrti, vystaval Bršlík v nesmierne citlivo klenutom, nepateticky ukončenom oblúku. Harmonicky dráždivého, rafinovane farebného, zvukovo hustého orchestrálneho partu sa Slovenská filharmónia pod vedením českého dirigenta Roberta Jindru zmocnila s muzikantskou vervou. Škoda len tých miest, kde sa tak dialo na úkor speváka, ktorého orchester chvíľami pohlcoval.

Obe časti večera otváral Straussov predchodca, menovec a v ranom tvorivom období aj veľký vzor, Richard Wagner. Predohra k Tannhäuserovi aj symfonická báseň Siegfriedova idyla dokázali, že jednoznačnými doménami dirigenta Roberta Jindru sú minuciózna práca s orchestrom a výnimočný cit pre hudobno-dramaturgickú výstavbu skladieb. Najmä predohra k Tannhäuserovi sa pod jeho rukami premenila na katalóg hudobných motívov - prehľadný, čitateľný, zďaleka však nie prvoplánový. Od slávnostného pochodu pútnikov, dôstojne vznešeného vo svojej jednoduchosti, po opojnú zvukovosť Venušinho vrchu, to všetko v ušiach poslucháčov defilovalo ako plastická 3D štruktúra, vrstviaca na seba jednotlivé nástrojové skupiny, aj nastupujúce a doznievajúce motívy.

V piesňových recitáloch odohrávajúcich sa mimo jeho vlasti zaraďuje Pavol Bršlík ako prídavky slovenské piesne, a to najmä z tvorby Mikuláša Schneidra Trnavského. Bratislavskému publiku žiaden ústupok v podobe známeho repertoáru nedožičil. Jediným vytlieskaným prídavkom bola opäť Straussova pieseň: vášnivá Zueignung, končiaca každú zo svojich troch strof zvolaním „Habe Dank!". V kontexte recenzovaného koncertu vyznela ako poďakovanie poslucháčom za žičlivú atmosféru, ktorú v ten večer v bratislavskej Redute vytvorili.

Michaela Mojžišová

Rozhovor s Pavlom Bršlíkom ku spomínanému koncertu si môžete vypočuť tu.

Foto/Zdroj: Operaslovakia, foto: PANER

Živé vysielanie
??:??