Glosa týždňa Martina Ciela

Čas analógový – čas digitálny

Kedysi to bolo takto. Mali ste napísať nejaký článok. Bolo treba vymyslieť koncepciu a formu. Nájsť zodpovedajúci štýl. A tak ste si sadli k písaciemu stroju. Zohnať a založiť papier, kopirák a takto podobne a komplikovane. Potom to prepísať načisto. Občas ste museli použiť takú bieliacu vec, ak ste urobili chybu. Medzitým bolo treba ísť do knižnice kvôli overeniu faktov, prípadne pozrieť do nejakých kníh kvôli citátu. Ak bola knižnica otvorená a kniha dostupná. Zohnať 25 či 50 haliernik, nájsť fungujúcu telefónnu búdku a dohodnúť sa s redakciou. Potom obálka, známka a na poštu. A článok poslať, ak bola pošta otvorená. Na Hlavnej stanici občas bola. A ak išla električka, stihli ste. Medzitým ste sa stretali s kamarátmi, v kaviarňach ste si dali s rôznymi ľuďmi kávy a diskutovali o probléme článku a nielen o ňom. Večer ste nad textom toho článku rozmýšľali. Všetci mali plno času.

Teraz sú všetky tie nástroje, ktoré majú čas šetriť. Napíšete to na počítači, overíte googlom, odpinknete emailom. Aj s ilustračným obrázkom. Prípadne dokorigujete cez mobil. Ale čas nemáte. Nikto ho nemá. Pracujete viac, nič nestíhate, s kamarátmi sa nestretávate. Všetci sa niekam skoro až hystericky ženú, stres a panika ich trieska po hlave ako mokrá handra. „Hrubé" knihy skoro nikto nečíta. Partnerské rozchody sa riešia esemeskami, ale aj to už je de modé, veď kto dnes ešte používa esemesky?

Dobre, je to v poriadku, doba sa mení, vzťahy sa menia, všetko je a ide rýchlejšie a v istom zmysle sa stalo povrchnejším, v žiadnom prípade však netreba byť nostalgický. Načo, bolo by to zbytočné a nezmyselné. A ani ja v žiadnom prípade nie som. Ide o niečo iné, dôležitejšie. O otázku, kde je ten čas? Ten, ktorý nám šetria všetky tie skvelé (a to, že sú skvelé, myslím naozaj úplne vážne) technológie. Kde sa ten čas hromadí? Pretože nemôže len tak miznúť. Nemôže sa jednoducho stratiť. Pravdepodobne sa schováva na nejakom cloude a občas na nás zúrivo zaútočí. Preto plno ľudí niečo odklikne a hneď potom zaľahne na dva týždne v uzavretom nemocničnom pavilóne. Často ešte predtým, kým zverejní svoj facebookový status. Burn out. Musí byť strašne nahnevaný za to, čo s ním robíme. Ten čas.

Autor: Martin Ciel