Slovenská próza: Anna Kiliánová - Žena z cigaretového dymu

Anna Kiliánová (1981) sa narodila v Brezne. V Bratislave vyštudovala fyziku. Tri roky žila vo Francúzsku, kde začala s písaním detektívneho románu. Prvýkrát sa literárne predstavila ako finalistka súťaže Poviedka 2009. Niekoľko textov jej vyšlo v nedeľnej prílohe denníka Pravda. Napísala scenár k jednej z poviedok filmu Intrigy. V roku 2014 jej vyšla detská kniha Obed s drakom s vlastnými ilustráciami, v najbližšej dobe by sa mala objaviť aj v nemeckom jazyku. Žije v Bratislave, má dve deti. Debutová kniha Anny Kiliánovej - Žena z cigaretového papiera je zbierkou deviatich poviedok, v ktorých sa mladé ženské protagonistky, niektoré ešte v detskom veku, dostávajú do neobyčajných situácií, ktoré nie sú, keď sa nad tým zamyslíme, v ich veku až také neobyčajné... V pásme, ktoré napísal Patrik Oriešek, účinkujú Zuzana Kyzeková a Alfréd Swan. Redakčne a realizačne pripravil Vladimír Hanuliak.


Ukážka z knihy poviedok: Žena z cigaretového papiera

Teta Sára bola Dáma v želatíne. Každý večer uťahovala svoje ozrutné prsia do korzetu z kaprích šupín. Z oblého brucha jej rástli tenučké nohy. Pripomínali mi dve špajličky držiace chlebík so slaninkou na veľkej jednohubke. Ponárala sa do sklenenej kade plnej žltkastej želatíny. Zospodu na ňu svietila reťaz malých farebných žiaroviek, ako na exotickú jašteričku v akváriu. Plávala tam celú noc bez toho, aby sa vynorila.
Presne o polnoci ju doviezli doprostred pódia. Svetlá v sále potemneli. Farebné svetielka sa rozblikali. Teta si uvoľnila korzet, zdvihla ruky a zavlnila bruchom. Spod šupín sa začali uvoľňovať bublinky. Vyzerala ako tabletka celaskonu. V tej chvíli sa z platne ozval nádherný ohlušujúci hlas Márie Calas. Bolo to čarovné predstavenie. Vedľa kade so želatínou stáli obrovské stopky. Teta vydržala bublinkovať presne šesťdesiat sekúnd. Vojakom sa to páčilo. Keď doznela hudba, nadšene tlieskali ozrutnými dlaňami a spokojne búchali do stolov. Potom tetu odviezli nabok a ona lapala po bublinkách, aby sa mohla s úľavou opäť nadýchnuť.
Teta Sára hovorila, že vojna je krutá a mení ľudí na zvieratá. Starého účtovníka strelili do hlavy. Niekto vravel, že to nebol človek, ale neželaná osoba. Sedela som na strome v sadoch za mestom, keď sa to stalo. Ponáhľal sa. Na hrudi objímal koženú aktovku. Volala som za ním, ale neotočil sa. Na protiľahlom kopci vystúpili muži s puškami. Kocúr zaprskal a škrabol ma cez tvár.