Vysielame 17.2.2015 o 11:00
Knižnica nositeľov Nobelovej ceny za literatúru predstavuje osobnosti svetovej literatúry, ktorým bolo udelené toto prestížne literárne ocenenie. John Maxwell Coetzee, ktorý ju dostal v roku 2003, predstavuje jedného zo štyroch afrických literátov, ktorí doteraz túto cenu získali. John Maxwell Coetzee je záhadná a neprístupná postava. Narodil sa v roku 1940 v Kapskom Meste v zmiešanej búrskej rodine. Zo strany otca jeho korene siahajú do Holandska a zo strany matky do Nemecka a Poľska. Coetzee sa vyhýba publicite. Nefotografuje sa, neposkytuje rozhovory, vyhýba sa novinárom, nechodí preberať ceny, ktoré mu udeľujú. Neukázal sa ani na slávnostnom vyhlásení Nobelovej ceny za literatúru v Štokholme. O svojej tvorbe povedal: „Rozhodnutie písať, stať sa spisovateľom, je nezávislé od našej vôle. Človek píše preto, lebo je v tom dobrý. Píše preto, lebo cíti potrebu rozšíriť svoj pohľad na svet. Píše preto, lebo to, čomu chce v danej chvíli prepožičať hlas, je tým, čo chce svet v danej chvíli počúvať a naopak.“ V pásme si vypočujeme aj ukážky z jeho tvorby, ktoré vznikli v Slovenskom rozhlase. Pásmo autorsky pripravil Patrik Oriešek. Zodpovedný redaktor Vladimír Hanuliak.
Ukážka z románu Život a doba Michaela K.:
„Vstúpil do slnečného svitu a vydal sa cez veld k nádrži a políčku, kde kedysi rozsypal matkin popol. Na ceste poznal každý kameň, každý ker. Tak dobre ako pri nádrži sa nikdy v dome necítil. Ľahol si s čiernym kabátom uloženým pod hlavu, odpočíval a nespúšťal oči z nebeského vozu na oblohe. Tu chcem žiť, pomyslel si, chcem žiť naveky tu, kde žila moja matka a pramatka. Je to jasné. Aká je to škoda, že ak má človek žiť v tejto dobe, musí byť pripravený žiť ako zviera. Človek, ktorý chce žiť, nemôže žiť v dome s rozsvietenými oknami. Musí žiť v brlohu a cez deň sa skrývať. Človek musí žiť tak, aby za jeho životom nezostávali žiadne stopy. Až tak ďaleko to dospelo.“
