List písaný do snehu...dnes píše Peter Prokopec

Drahá S.,

premýšľala si niekedy nad začiatkami slov, nad ich prvými písmenami, vďaka ktorým sa vydávajú na svoju cestu? Napríklad Tvoje meno a slovo sneh. Majú rovnakú štartovaciu čiaru, stoja vedľa seba, obe v každý okamih pripravené na to, aby boli vyslovené alebo napísané. Každé má síce svoj vlastný cieľ a už pri druhom písmene si zamávajú na rozlúčku, ale prvotná spojitosť s nimi ostáva.

A teraz sa pozri na sneh a radosť. Písmená r a s sú v abecede úplne pri sebe, môžu sa takmer jeden druhého dotknúť. A predsa sa tie slová nikdy nestretnú - radosť urobí prvý krok z iného miesta, z miesta, ktoré pre sneh neexistuje. Možno povieš, že je to nespravodlivé a ver mi, že by som Ti neodporoval, ale taký je jazyk. Našťastie - my ním môžeme tancovať, ako chceme. Môžeme sneh spojiť s radosťou pri sánkovaní, pri stavaní snehuliakov alebo pri lyžovaní. Keď sa nad tým zamyslíš, ide o dobrý skutok. Stačí povedať: „Aká radosť, že padá sneh," a svet bude o niečo krajší.

Rovnako je to so snehom a túžbou. Môžeme túžiť po oddychu v teplej posteli, keď vonku sneží, no sneh túžiť nevie - aspoň čo sa týka reči. Je však jedno slovo, ktoré to celé mení. Napadá Ti ktoré? Je ním snaha alebo presnejšie sloveso snažiť sa. Sneh nielen sneží, ale aj snaží sa. Vidíš? Akoby sa len na chvíľu vzdialilo od najtypickejšej aktivity, a potom sa s ňou znova stretlo. Snaha teda musí byť snehu prirodzená. Ale snaha o čo?

V jednom texte som napísal, že: „… nepotrebuje také zdržovanie ako jazyk, aby povedal všetko, čo chce." Snahu o komunikáciu naším spôsobom teda môžeme vyškrtnúť. Sneh síce nepozná radosť ani túžbu, ale ani nepotrebuje naše definície citov - vystačí si sám so sebou. A práve o to sa snaží - snaží sa byť. Rovnako ako Ty. Snažíš sa byť. Snažíš sa tu byť pre mňa. Snažíš sa a vieš, že nejde vždy o ľahkú úlohu. Bytie je občas náročné pre ľudí aj pre sneh. Veď koľko dá námahy neroztopiť sa, nepremeniť sa na ničotu. Len nedávno prvýkrát tohto roku snežilo a biela pokrývka zostala iba krátko, takmer sa zdalo, že napadla len pre daný moment, že to vôbec nemalo do činenia s ročnými obdobiami.

Snažíme sa byť, hoci môžu prísť chvíle, kedy by sme najradšej neboli. Aj sneh je na tom rovnako. Niekedy padá nadol tak prudko, že leží na zemi celý doudieraný, nemôže sa ani pohnúť - a jeho rany nesfarbí krv, takže si ich nikto nevšimne, dokonca po nich kráčame, stúpame na ne a on mlčí a všetko to znáša. Ale potom vidíme, ako pomaly klesá, vnímame jeho prechádzkové tempo a zrazu sme aj my pokojnejší, hľadíme na neho stojac v otvorených balkónových dverách a aspoň na pár sekúnd sa všetko zmierni, spomalí, aspoň na pár sekúnd sa ocitneme kdesi inde - nemyslím tým miesto ani čas, ide o naše vnútro, o mylné presvedčenie, že ho vypĺňame.

Snažíme sa byť, hoci niekedy, keď ráno vstaneme, zistíme, že na našom oblečení, ktoré sme si chceli vziať, je škrvna, cestou do práce na nás čakajú zamknuté dvere obľúbenej kaviarnie, v kancelárii si prečítame nepríjemný e-mail, a tak to pokračuje až k večeru, kedy, ako napísal Peter Repka v básni O stromoch: „… je už skoro tma." Postupne sa na seba nabaľujú situácie, ktoré pripomínajú ťahy štetcom na plátne, dovtedy, kým sa v zrkadle nespoznáme: stojí pred nami niekto, kto vyzerá ako zlomený sneh - nezostalo v ňom nič okrem chladu.

Snažíme sa byť, hoci… - vždy sa nájde nejaké hoci, ale práve ono robí našu snahu skutočnou. Nech je akékoľvek, na konci dňa sa vraciame domov, kde máme útočisko a kde opäť naberáme sily. Cez okno domova vyzerá sneh najkrajšie. Spája sa mi totiž so spomienkou na Vianoce, keď sme bol dieťa - otec vo vedľajšej izbe ukladal pod stromček darčeky a ja s mamou a so sestrou sme sa dívali z okna na zasnežené sídlisko. Ale možno sa mýlim, možno sneh vyzerá vždy najkrajšie a je potrebné sa len správne dívať.

Blíži sa koniec roka a nás čaká ďalší. Stopy, tie dobré aj zlé, ktoré vtlačíme do snehu, sa s ním na jar roztopia - zmiešajú sa a z ich blízkosti vznikne porozumenie. Snažíme sa byť, a preto sa nezaobídeme bez chýb.

Snaha je opakom nehybnosti: je padaním vločiek.

Snežne

Peter

Začiatok zimy v Košiciach 2018