Každý rozhlasový symfonický orchester na zahraničnom koncertnom turné je na dôležitej profesionálnej misii. Jednak podáva svedectvo o úrovni slovenského inštitucionálneho rozhlasového života, jednak prináša do krajiny hostiteľov nové repertoárové a interpretačné trendy, ktoré sú v pozadí každého pozvania na koncertné hosťovanie.
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu – najstaršie slovenské orchestrálne teleso (vznik 1929) pomerne pravidelne odchádza na koncertné turné. Tak to bolo v minulosti s celou plejádou dirigentov SOČR a SOSR. A podobné trendy zachováva aj súčasná garnitúra SOSR. V dňoch 23.11.2014 – 14.12.2014 odletel SOSR so svojim dirigentom Mariom Košikom na trojtýždňové koncertné turné do Japonska, kde už v minulosti koncertovali s M. Košikom. Za 3 týždne uskutočnili 11 koncertov. Všetky zazneli pod taktovkou Maria Košika. S našim rozhlasovým orchestrom vystúpili domáci umelci - klaviristka Fuzjko Hemming, klaviristka Harumi Hanafusa, klavirista Shinya Kiyozuka, Nakano a ruská klavristka Sofia Glyak; v Beethovenovi spoluúčinkovala štvorica slovenských operných spevákov: Mária Rychlová, soprán, Alena Kropáčková, mezzosoprán, Ľudovít Ludha, tenor, Peter Mikuláš, bas a 200 členný japonský zbor.
Japonské publikum na jedenástich koncertoch prejavilo veľký záujem o koncerty SOSR, prakticky boli všetky vypredané, aj keď koncertné sály v mestách Niigata, Chigasaki, Ina, Musashino, Matsudo, Tokio, Hamamatsu, Tokushima, Osaka - sú veľké /od 1500 – 4000 miest/. Vynikajúce akustické parametre koncertných siení sú v Japonsku základným predpokladom koncertného života. Počas turné SOSR v Japonsku viacnásobne zazneli diela: Bedřich Smetana: Vltava, symfonická báseň z cyklu Má vlast; Ludwig van Beethoven: Koncert pre klavír a orchester č.5 Es dur "Cisársky", Fryderyk Chopin: Koncert pre klavír a orchester č. 1, Peter Iľjič Čajkovskij: Koncert pre klavír a orchester č. 1, Antonín Dvořák: Symfónia č. 9 „Novosvetská“, Ludwig van Beethoven: Symfónia č. 5 c mol „Osudová“ a č. 9 d mol „S ódou na radosť“. Mimoriadne priaznivo vnímali Japonci aj prídavky, najčastejšie dva Dvořákove Slovanské tance a Slovenské tango od Igora Bázlika.
Dúfajme, že láska japonského publika ku európskej hudbe, ale najmä ku českému romantizmu a Dvořákovým dielam, bude pretrvávať aj do budúcna. Lebo je to záruka, že české a slovenské orchestre s podobným repertoárom budú mať v tomto „cisárstve“ vždy dvere otvorené.
Galéria
