Zázračný oriešok – SNEHULIENKA

Dnešné Ars litera bude dosť výnimočné - pretože dnešný deň patrí deťom. A deťom patria rozprávky. Ale radi ich čítame, počúvame a pozeráme aj my dospelí. V rozprávkach sú ukryté naše sny a aspoň tam víťazí dobro, láska je až po hrob, triumfuje spravodlivosť a zlo je potrestané. Medzi nimi sú samozrejme aj výnimky, ktoré sa končia smutne: lastovička Oscara Wilda neodletí do teplých krajov, ale pre lásku k princovi - presnejšie k soche princa, zostane s ním, až kým ho nepoprášia snehové vločky a zamrzne na jeho pleci. Zamrznutím sa skončí aj život Andersenovho Dievčatka, ktorému na ulici nepomôžu zápalky, ani pohľad do okien vyhriatych, pokrmom prepchatých komnát. Ostáva jej iba chladná samota opustenej bytosti. Koľko som sa len nad týmito rozprávkami naplakala. Už dávno nie som dieťa a dávam prednosť tým so šťastným koncom. A taká je tiež rozprávka, ktorá sa najviac páčila detským aj dospelým porotcom a poslucháčom Slovenského rozhlasu na tohtoročnom Zázračnom oriešku v Piešťanoch. V kategórii rozhlasových rozprávkových hier Hlavnú cenu získala Snehulienka. Podľa predlohy bratov Grimmovcov pre rozhlas napísal Daniel Hevier. A práve Snehulienku si dnes vypočujeme...

Zázračný oriešok alebo Kniha v rozhlase - rozhlas v knihe je jedným z najvýznamnejších celoslovenských podujatí pre deti. Tohtoročný festival sa konal po deviaty raz v Piešťanoch 17. - 20. mája. Napriek množstvu sprievodných podujatí výtvarných, hudobných, knižných, dominovala práve rozhlasová podoba rozprávky. Prečo porota v kategórii rozhlasová rozprávková hra udelila hlavnú cenu Snehulienke?

„Rozhlasovej rozprávkovej Snehulienke sme ako porotcovia priznali hlavnú cenu, lebo sme započuli krásny jazyk autora, ktorý veľmi dobre pozná detského vnímateľa, veľmi krásne obrazne s ním komunikuje, nie zjednodušene, ale metaforicky, kreatívne a hravo. Režijná realizácia správne tieto kvality textu pochopila a pocítila, práca s hercom bola natoľko tvárna, že herci sa vyjadrovali pre nás v nezvyčajných polohách, ale prirodzene, rozhlasovo a hutne. Veľmi dobre spievali pekné, takisto hravé texty. Hudobná réžia nahrala krásne vtipne komponovanú, aranžérsky zaujímavú hudbu balansujúcu na hranách primeraného smútku a clivoty a na druhej strane najmä milej veselosti. Zvuková a technická partitúra sa neváhala hrať aj s drobnými nuansami, detailmi, čo veľakrát dopĺňali hlavnú zvukovú os. Myšlienková bohatosť hry a samotná realizácia oslovila dušu a myseľ detského poslucháča, ale zaručene aj dospelého." Toľko teda slovo odbornej poroty.