Vysielame v nedeľu 3. septembra 2017 o 18.00 hod v Rádiu Devín.
Povedať slovo rozhlasák, alebo rozhlasáčka, znamená prihlásiť sa ku profesii, ktorá sa stala niekoľkým generáciám osudom. Znamená to nielen vysielať po technickej, informačnej, či umeleckej stránke, ale predovšetkým neustále udržovať kontakt s ľuďmi a žiť aj ich životom. Neopúšťať poslucháčske publikum ani v dobrom, ani v zlom. Počas vývoja tejto inštitúcie na Slovensku sa rozhlas stal pre mnohých životným poslaním.. dôkazy toho, že je to tak nachádzame stále v rozhlasovom archíve.
Ak by sme sa dnes na ulici opýtali, či niekto pozná mená mužov a žien, ktorí po 21. auguste napriek obsadeniu rozhlasových budov, zastrašovaniu a všade prítomnému udávaniu, odvážne zastávali svoje profesionálne pozície, asi by ich nepoznal nikto. Napriek tomu, alebo práve preto sa v poslednej časti cyklu Stratení v čase vrátime práve do týchto dramatických dní.
Autorka Ivica Ruttkayová oslovila nestora rozhlasového vysielania Štefana Horského, legendárneho publicistu Slava Kalného a dlhoročného rozhlasového redaktora Fedora Mikoviča, aby hovorili o svojich spomienkach na osobnosti tvoriace vysielanie horúceho augusta 1968. Z desiatok mien rozhlasákov a rozhlasáčok, ktorí obstáli v tých najťažších skúškach si pripomenieme spolu s novinárkou Ľubou Lesnou a publicistom Jánom Bábikom životné príbehy Andreja Nemčoka, Ervína Lesného a Oty Plávkovej. Práve oni patria k hlasom, čo neohrozene zneli v éteri v prvých dňoch okupácie.
Ak by sme uvažovali o tom, prečo si rozhlas dokázal v auguste 1968 zachovať svoj jedinečný kredit, musíme hovoriť o konkrétnych ľuďoch. V rozhlase tých rokov tvorilo mnoho významných osobností, ktoré prešli aj ako partizáni druhou svetovou vojnou a ktorí boli ochotní za svoje presvedčenie nasadiť vlastnú existenciu. Rovnako to boli mladí zapálení ľudia veriaci ideálom. Represálie však nenechali na seba dlho čakať. Niekto odolal a dokázal sa prispôsobiť normalizácii, iní boli nútení emigrovať a ďalší existovať v podradných prácach dlhé roky, bez možnosti vrátiť sa ku svojej profesii. A mnohých rok 1968 doslova stál život...
V programe Stratení v čase budeme počuť autentické záznamy z augustového vysielania z roku 1968. Tieto záznamy, ktoré sa akoby zázrakom zachránili pred zmazaním sú dokladom erudície, talentu a osobnej odvahy. Za vysielaním z improvizovaných štúdií stáli muži a ženy, ktorí neopustili svojich poslucháčov. Dnes vieme, že ich mená patria k elite tých, ktorých môžeme označiť príslušnosťou k tomuto médiu.
Stratení v čase
V desaťdielnom cykle umeleckých dokumentov Rádio Devín predstavuje osobnosti, ktoré nepoznáme a mali by sme ich poznať. Ide o životné príbehy, ktoré sú súčasťou našej spoločnej histórie, príbehy ľudí, ktorí svojou originalitou a talentom prispeli k utváraniu hodnôt, ktoré sú stále inšpiratívne. Často sa však, vďaka politickej situácii a dobe, akoby stratili v čase. Vďaka spomienkam a novým výskumom vieme dnes ich stopy opäť nájsť.
Archív odvysielaných relácií nájdete tu.
