V novej časti cyklu Stratení v čase budeme hovoriť o téme, ktorá bola dlhé roky takmer neznáma. O osobnostiach, ktorých mená a skutky nevošli do dejín, napriek tomu, že písali históriu. Boli to ženy talentované, smelé a nekonformné, ženy, ktoré sa zaujímali o alternatívnu, alebo undergroundovú kultúru spred roka 1989. Boli pri tom a spoluvytvárali ju.
Ústav pamäti národa v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave a Občianskym združením samizdat.sk pripravil 12. októbra seminár s názvom Deň samizdatu 2022 Ženy v službe samizdatu. Po prvýkrát sa na tejto pôde komplexne hovorilo o osobnostiach žien, ktoré svojou odvahou prispeli k pádu totalitnej moci. Ústav pamäti národa pri príležitosti Dňa samizdatu ocenil Pamätnou medailou ženy, ktoré sa počas komunizmu podieľali na tvorbe a podpore samizdatovej literatúry.
Autorka cyklu Stratení v čase Ivica Ruttkayová sa stretla s dvoma z ocenených žien. Vydavateľka Ľudmila Pastierová a novinárka a aktivistka Marta Šimečková patrili medzi osobnosti, ktoré spoluvytvárali samizdatovú kultúru, čo dnes označujeme ako občiansku a to v rámci priateľských prepojení v Bratislave 70. a 80. rokov. Do tohto prostredia patrili aj sociologička Oľga Gyárfášová, kunsthistorička Tamara Archlebová, ale aj matematik, disident a ponovembrový politik František Mikloško a novinár a spisovateľ Milan M. Šimečka. Ich rozprávanie nás vráti do rokov, keď tvoriť alternatívnu kultúru a vnímať slobodné umenie mohlo byť trestané väzením. Napriek tomu, alebo práve preto, boli v tomto prostredí integrálne prítomné aj ženy.
Aj vďaka týmto, väčšinou stále neznámym ženám, môžeme dnes spoznávať silu a výnimočnosť týchto diel.
