Hlavná cena : Ján Rozner: Sedem dní do pohrebu
Cena poslucháčov: Lenka Čepková: Až do Ameriky
Cena za najlepšiu réžiu: Patrik Lančarič za réžiu hry: Anton Pavlovič Čechov: Čajka
Cena za najlepší herecký výkon: Jana Oľhová za stvárnenie Zory Jesenskej v rozhlasovej hre: Ján Rozner: Sedem dní do pohrebu
Cena za najlepšiu hudobnú dramaturgiu: Katarína Bielčíková za rozhlasovú hru: Václav Pankovčín: Bude to pekný pohreb
Cenu za najlepšiu zvukovú realizáciu: Peter Pištek za rozhlasovú hru: Václav Pankovčín: Bude to pekný pohreb
BLAHOŽELÁME!
Vyjadrenia dvoch z porotcov súťaže:
Martin Ciel
V oblasti slovenských rozhlasových hier v posledných dvoch rokoch prevažuje štandard a priemer. Väčšinou sú hry naozaj vysoko profesionálne a bezchybne spracované a ani texty nie sú rozhodne zlé. Ale autorom akoby chýbala chuť k experimentu a inováciám. Či už vo formálnej rovine a výrazovej zložke, ktorá môže byť práve v rozhlase úžasne variabilná alebo v práci s textom, ktorý nemusí byť vždy lineárny, kauzálny a tradične štruktúrovaný. Neviem, či to je nedostatkom času, peňazí či uspokojením sa s rutinou, ale je to škoda. Nehľadiac na to bolo týmito hrami aj dostatočné množstvo výborných výnimiek, ktoré bolo radosťou počúvať.
Jana Juráňová
Rozhlasová tvorba v oblasti rozhlasovej drámy v priebehu dvoch rokov 2013 a 2014 nebola počtom bohatá, no aj napriek tomu sa dramaturgii podarilo udržať žánrovú a druhovú pestrosť. Mňa osobne najviac zaujali tie diela, ktoré reagujú na konkrétnu súčasnosť (Iveta Škripková: Rodinné blues, Pavel Vilikovský: Pes na ceste) alebo na obdobia histórie, ktoré veľmi priamo zasahujú do nášho súčasného žitia a chápania sveta (Ján Rozner: Sedem dní do pohrebu). Pri všetkých rozhlasových dielach z tohto výberu som ocenila mimoriadnu profesionalitu pri ich naštudovaní, hereckú prácu s textom, prirodzené a veľmi starostlivé narábanie s jazykom, pestrosť, farebnosť v režisérskom a zvukovom prevedení. Potešilo ma, že sa k slovu viackrát dostali slovenskí autori či autorky, resp. ich diela (okrem už spomínaných najmä Václav Pankovčín a Vincent Šikula), hoci pestrosť vytváralo aj excelentne profesionálne zvládnutie klasiky (Čajka). Ak by som chcela tento na tituly nie bohatý dvojročník pomenovať stručne – boli to hody hereckých výkonov, režijného vedenia, zvukovej fantázie a profesionality. Dvojročník 2013-2014 má rozhodne všetky kvality, ktoré vytvárajú predpoklady na to, aby sa rozhlasová hra vrátila do éteru na Slovensku v oveľa početnejšej podobe a aby svoje skúsenosti a tvorivé impulzy mohlo využiť oveľa viac tvorivých osobností.
Galéria
