Premiéra: 12. 3. 2018 o 22.30 v Rádiu Devín
Giorgi Lobzhanidze a Alexej Sevruk
Autorka: Dorota Vlnová
Traja ľudia, ktorí nezdieľajú spoločný jazyk. Traja ľudia na ceste. Prostredníctvom ich denníkových zápiskov zisťujeme, aké dojmy na nich spolucestovatelia a cesta samotná zanechali.
V Ceste medzi riadkami som si po prvýkrát na väčšej ploche vyskúšala, čo obnáša tvorba rozhlasového dokumentu a aké úskalia či výhody sa k nemu viažu. V počiatočných štádiách vývoju námetu som sa chcela zamerať na to, ako sa dvaja či traja neznámi ľudia, ktori spolu majú intenzívne počas pár dní tráviť čas vnímajú, čo si na tom druhom prvotne všímajú a ktoré vlastnosti ich na tom druhom dokonca možno odpudzujú. Proste rýchlozoznamka- ako sa ostatne fíčer aj mal volať. Pri zistení, že komunikácia bude sťažená faktom, že spolu s gruzínskym a českým autorom jednoducho nezdieľame jeden spoločný dorozumievací jazyk, som sa k štruktúre a obsahu fíčru rozhodla postaviť o čosi odlišne. Motív spoznávania nového človeka (ale aj miesta/mesta) je prirodzene prítomný stále, no forma je tvorená denníkovými zápiskami, ktoré sme si počas štyroch či piatich dní cesty všetci traja písali. Mňa osobne zo všetkého najviac zaujímali odlišnosti vo vnímaní, tešila som sa na možné kontrasty ale aj miernu repetitívnosť podania. Čo sme však v štúdiu pri postprodukcii zistili bolo, že na ploche takmer tridsiatich minút je únavné dookola "prehrávať" ten istý okamih. Bolo preto potrebné niektoré zápisky z finálneho zostrihu vyhodiť, fíčer je tak svižnejší, no mierne odlišnosti vo vnímaní okolitého sveta zostali prítomné. Samozrejme, s prežitou skúsenosťou by som teraz k nahrávaniu fíčru pristúpila inak. Predovšetkým mám pocit, že som podcenila nahrávanie atmosfér a ruchov, rovnako nie je na škodu byť o niečo akčnejší v priestore a pri oslovovaní prítomných ľudí. Nevadí, poučenie do budúcna (?).
