Minulý víkend požiar zničil časť významných budov v centre Banskej Štiavnice. Škody sú veľké. Túto situáciu reflektuje náš nový glosátor Samuel Szabó, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Samčo brat dážďoviek.
Ako oheň
Nedávno sa v Banskej Štiavnici stala katastrofa - požiar, pri ktorom bolo poškodených dokopy sedem budov v jadre mestskej pamiatkovej rezervácie. Budovy mimoriadne cenné nielen z historického hľadiska, ale aj z hľadiska ich súčasného využívania - mestský archív, banské múzeum, základná umelecká škola, alebo kultúrne centrum Eleuzína. Škody mohli byť omnoho väčšie, nebyť množstva dobrovoľníkov, ktorí okamžite pomáhali zachraňovať veci z horiacich budov, ale napriek tomu bude potrebných veľa prostriedkov a práce na nápravu škôd spôsobených týmto ohňom.
Niektorým ale v tomto ohľade neušla zaujímavá symbolika - požiar sa začal ako prvý šíriť z budovy, v ktorej v súčasnosti sídli Banka lásky, čo nezabudla uviesť väčšina médií - čo v tomto kontexte pôsobilo trochu ako zľahčovanie škody. Jedná sa totiž v prvom rade o cennú historickú budovu - jej skutočný názov je Pischlov dom, a pamätná doska na budove uvádza, že ide o neskorogotický, pôvodne waldbürgerovský dom sieňového typu z prvej tretiny 16. storočia, v 18. storočí zbarokizovaný.
Turisti ale majú radi, keď je za architektúrou schovaný aj sladký príbeh. Posledné roky je táto stavba propagovaná hlavne ako budova, kde žila Marína Pischlová, žena, do ktorej bol zamilovaný Andrej Sládkovič, a venoval jej celú svoju báseň s názvom Marína. Reálny príbeh skrytý za básňou neznie natoľko poeticky - Marína si namiesto Sládkoviča zobrala za muža bohatého pernikára, a Sládkovič túto báseň napísal až následne potom. Väčšina Štúrovcov túto báseň odsúdila, pretože sa v nej nedával dôraz na národovectvo, avšak medzi čitateľmi sa stala veľmi populárnou.
Banka Lásky je turistická atrakcia, ktorá sa snaží parazitovať na tomto fakte - mnohí hovorili o povrchnom gýči, a o zapĺňaní mesta bezduchou turistickou infraštruktúrou určenou pre turistov a nepoužiteľnou pre ľudí, ktorí v meste reálne žijú. Banka lásky sa šípi jediným trezorom lásky na svete, ktorý je celý vyskladaný z veršov Sládkovičovej Maríny, a zamilované páriky si doň môžu ukladať artefakty, ktoré im pripomínajú ich vzťah. Pred budovou sa, na veľmi exponovanom mieste v rámci mesta nachádza lavička lásky, ktorá je obsypaná pozamykanými zámkami. Také niečo ste ešte nevideli (tvrdí sa na ich webstránke).
Fakt, že práve požiar takejto inštitúcie spôsobí veľké škody na jednej z najcennejších pamiatkových rezervácií Slovenska, znie ako veľmi zlá symbolika samé o sebe. Ak si však skúsime vyňať túto udalosť z jej tragického kontextu, dostaneme materiál, ktorý má všetky potrebné parametre lyriky v slovenskej populárnej hudbe. Je jedno, či si pritom predstavíme Kamila Peteraja alebo Ivana Táslera - motív horiacej banky lásky, s ktorou odchádzajú spomienky na vzťahy ako aj spomienky na stáročnú históriu mesta, ten znie sám o sebe ako kongeniálna kombinácia epickej tragédie a ornamentálnej ľúbostnej lyriky.
Lyrika v populárnej hudbe, to môže byť veľmi často aj umenie vybrať si jav, ktorý je sám o sebe toxický alebo tragický, a následne ho skúsiť rozmazať do poetickej formy spôsobom, ktorý pohne ľudskými citmi natoľko, že to človek označí za "krásu". Vieme, že tí, ktorí spievajú o večnej a nekončiacej láske až za hrob, sú často tí istí, ktorí často striedajú partnerov, a že pokiaľ niekto popisuje svoju lásku kvetnatými metaforami, ornamentami a symbolmi, tak rovnako to môže byť aj manipulatívny násilník, ktorý mláti ženu.
Zahraničná populárna hudba už takýto príbeh s tragickým požiarom pozná. Skladba Smoke On The Water od kapely Deep Purple obsahuje jeden z najotrepanejších gitarových riffov dejín, avšak už menej ľudí vie, čo sa skrýva za textom tejto skladby. Text pomerne prozaicky popisuje požiar na brehu Ženevského jazera vo Švajčiarsku, ktorý nastal počas koncertu Franka Zappu a The Mothers, a pri ktorom vyhorel celý hudobný klub aj s aparatúrou a hudobnými nástrojmi patriacimi kapele, pričom iba zázrakom sa nikomu nič nestalo. Refrén ale poukazuje na to, ako bombasticky tá situácia vyzerala - dym na vode, oheň na nebi. Keď sa Franka Zappu omnoho neskôr pýtali, aký je jeho pocit z toho, že sa z jeho nešťastia nakoniec stala legendárna skladba, jeho odpoveď znela "to je bieda, že musí dôjsť k požiaru, aby vznikol hit".
Banka lásky pripomína, že báseň vyjadrujúca hlboké city k Maríne vznikla vo chvíli, keď si autor uvedomil, že táto láska nebude mať šťastný koniec. Ľudia si do nej ukladali vlastné artefakty na znak večnosti ich lásky, avšak tie teraz vyhoreli. Túto symboliku úplne zavŕšuje fakt, že kvôli tomuto nakoniec boli požiarom poškodené aj inštitúcie, ktoré pomáhali v meste udržiavať ozajstnú živú kultúru nielen pre turistov, ale aj pre miestnych obyvateľov. Pokiaľ populárna kultúra sa snaží premazať realitu tým, že negatívne javy prezentuje ako dojemné a krásne, tak nielenže tým toxické javy prekrýva, ale ich zároveň pomáha aj šíriť. Ako oheň.
