Prišiel opäť koniec roka. Počas Silvestra nás čaká rozlúčka s uplynulými mesiacmi a vítanie mesiacov budúcich, pokračovanie v kolobehu od januára do decembra.
GT Peter Prokopec - Boje a premeny
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Možno preto, aby sme nadchádzajúce dni a týždne vedeli pevnejšie uchopiť a dali im pre istotu dopredu nejaký zmysel, zvykneme si vymýšľať predsavzatia. Je v tom čosi naivného, vieme predsa – alebo presnejšie: musíme vedieť – že budúci čas nepotrebuje naše záväzky, aby sa stal zmysluplným. To nám ale nebráni vo vytyčovaní najrôznejších cieľov, ktoré by sme radi dosiahli. Chceme bojovať s našou váhou, chceme sa zbaviť zlozvykov, sľubujeme si, že prečítame viac kníh alebo navštívime krajiny, kde sme neboli, či sa naučíme niečo nové. Takáto motivácia určite nie je na škodu – bez ohľadu na to, ako dlho vydrží. Každý krok sa počíta a hoci by sme aj spadli naspäť do starých koľají, netreba vešať hlavu. Pokúsiť sa o zmenu sa dá predsa kedykoľvek.
Nedávno som čítal knihu Boje a proměny jedné ženy od francúzskeho spisovateľa Édouarda Louisa, ktorú preložila Sára Vybíralová. Mapuje v nej príbeh svojej matky, ktorá sa po rokoch trápenia odhodlala k tomu, aby zmenila svoj život. Odstrihla sa od toxických mužov, od začarovaného kruhu chudoby a násilia a presťahovala sa k svojmu novému priateľovi, aby začala odznova. Tento príbeh je ukážkou, že sa netreba vzdávať, hoci to sa ľahko vysloví alebo napíše, no dokázať to aj svojimi činmi je podstatne zložitejšie.
Hlavným účinkom zmien je lámanie pút. Nezáleží na tom, čo nás zväzuje, pointou je sa zo zovretia vymaniť. Preto nemôžem písať o zmenách bez toho, aby som niekoľko viet venoval väzeniam, v ktorých niekedy prežívame svoje dni a noci.
Tieto väzenia existujú vo vonkajšom aj vnútornom svete. Hlavná protagonistka spomínanej knihy žije vo väzení vlastných vzťahov a prekliatia sociálnej vrstvy. Je pripútaná k nedostatku a trápeniu, ktoré majú rôzne príčiny od nadmernej konzumácie alkoholu až po spoločenské vyčlenenie. Vybudovala si však aj väzenie vo vlastnej mysli, ktorú poznačil dlhý čas v krutom prostredí. Výhodou takýchto väzení je však to, že k nim neexistuje rozsudok. Ak sa z nich niekomu podarí dostať, právo bude na jeho strane, pretože všetci máme právo žiť lepšie a šťastnejšie.
Na konci roka si vážnejšie uvedomujeme stiesnenosť našich ciel. K predsavzatiam nás tak doháňa aj klaustrofobický pocit, ktorého by sme sa radi zbavili. Jeho intenzita kolíše – niekedy ide o slabý hlas, ktorý sa nám pokúša dohovárať, inokedy dokáže byť až paralyzujúci.
Aby sme z nich unikli, bojujeme – sami so sebou, s okolím, s nepriazňou osudu. Bojujeme a premieňame sa. Menia nás výhry aj prehry. Silvester je symbolickým medzníkom. V zime padá sneh, ktorý maže všetky štartové čiary. O polnoci, keď sa strieda poradové číslo rokov, máme na chvíľu pocit, že môžeme do vlastného diania zasiahnuť ešte o čosi viac ako po iné dni a nakloniť misky váh v náš prospech.
Prajem vám teda, milé poslucháčky a milí poslucháči Rádia Devín, aby bol váš nový rok slobodnejší. Zvykli sme si koniec roka oslavovať ohňostrojmi. Tento spôsob úprimne nemám rád. Desí zvieratá a nič dobré neprináša. Navyše, keď v susednej krajine vybuchujú skutočné rakety, príde mi ešte zbytočnejší. Zvuk padajúcich okov sa mi zdá oveľa vhodnejší. Budete ho počuť iba vy, no o to hlasnejšie.
