Glosa týždňa Daniely Kapitáňovej: Gongo

Glosa týždňa Daniely Kapitáňovej: Gongo

Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.40 v Rannom ladení.

Gongo

GT Daniela Kapitáňová - Gongo Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Mám kamaráta Maďara, ktorý mi nedávno rozprával o svojich prvých nedorozumeniach so slovenčinou. Bolo to ešte v čase pevných liniek a špeciálnych telefónnych čísiel. Na jedno z nich, ak sa nemýlim, bolo to 111, sa dalo zavolať a zistiť presný čas. Hlas v telefóne opakoval (napríklad): "Gong oznámi 9 hodín, 7 minút, 10 sekúnd." Zaznel gong, potom hlas pokračoval: "Gong oznámi 9 hodín, 7 minút, 15 sekúnd." A opäť zaznel gong a tak to išlo 24 hodín denne celé mesiace a roky. Môj kamarát, ktorý ako dieťa ešte neovládal slovenčinu dobre, si myslel, že počuje: "Gongo známi..." a v jeho predstave ožil pán Gongo, sediaci kdesi v útrobách telefónnej ústredne, dôležitý človek, ktorý neúnavne a prísne stráži presný čas. Úprimne som sa nad historkou zasmiala a začala som si spomínať na svoje vlastné nedorozumenia s rodným jazykom.

Napríklad taká hyena. Počas čítania všetkých tých mayoviek som si myslela, že to je zviera podobné klokanovi. Ešte aj viem, prečo to vzniklo. Kdesi bola totiž veta: "Zviera sedelo na silných zadných nohách a predné držalo vo vzduchu". Moje rozčarovanie, keď som zistila, že hyena nie je žiadny klokan, ale prerastený nepekný pes, bolo hlboké.Alebo, zhodou okolností tiež zviera - dromedár. Dlho, predlho som si myslela, že to je zhrbený pastier tiav. Predstavovala som si ho v turbane, s bakuľou, krívajúceho nekonečnou púšťou a za ním ťavy. Hádam mi to dromedári všetkých krajín odpustia.

Do tretice zvieracích nedorozumení niečo z češtiny. Básnik Ján Štrasser mi kedysi spomenul, že si dlho myslel, že "šprťouchlata" sú malé rybičky. Že to nie sú rybičky som tušila, ale až doteraz som si myslela, že to pôvodne boli nejaké tyče, ktorými sa do niečoho (alebo niekoho) strkalo. Veruže nie. Šprťouchlata nie sú veci, ale skomolenina slova poťouchlý, čiže zlomyseľný, škodoradostný. Tak aspoň tvrdí český etymologický slovník.

A ešte jedno z najtajomnejších slovenských slov, ktoré ma celé detstvo prenasledovalo a pravdu povediac, vyslovene som sa ho bála.

Nebožiec.

Pokiaľ si pamätám, sprvoti som si myslela, že to je len odlišné pomenovanie pre nebožtíka, časom som však prišla na to, že ide o akýsi tajuplný predmet, ktorý sa dokáže hocikam prevŕtať. V mojej detskej mysli, zaplavenej detektívkami a strašidelnými príbehmi, sa nebožiecmi stali prsty nebožtíka. Jeden po druhom sa pomaly, pomaličky, stuhnuté, slonovinovo biele prevrtávali z truhly... ešte aj teraz mi ten obraz dokáže nahnať zopár zimomriavok. Pritom chudák nebožiec za nič nemôže, nakoľko (tiež podľa etymologického slovníka), slovo len vzniklo z nemeckého Näbiger - vrták.

Škoda, že už musím končiť, tých mojich detských slovných omylov bolo oveľa, oveľa viac. Lenže čas pre glosu vypršal, pán Gongo stále prísne dohliada a s ním si veru neradno zahrávať.



Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame