: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.45 v Rannom ladení.
Nedávna návšteva pápeža Františka na Slovensku, ale najmä jeho myšlienky, inšpirovali ku Glose týždňa aj spisovateľa a kazateľa Cirkvi bratskej, Daniela Pastirčáka. Dal jej názov:
František a ateisti
Pápež František pred časom šokoval svet svojou kázňou. Okrem iného v nej povedal i toto: Pán nás všetkých vykúpil Kristovou krvou. Všetkých, nie len katolíkov? Všetkých, Otče, aj ateistov? Spýtate sa. Áno, aj ateistov. Všetkých. Kristova krv nás vykúpila, každý máme teda povinnosť konať dobro. Keby všetci druhým robili dobro, nakoniec sa naše cesty stretnú. Ja, ale, otče, neverím, som ateista. Konáš dobro a tak sa stretneme.
Kázeň urazila niektorých veriacich i niektorých ateistov. Ako máme Františkovi rozumieť? Položme si najprv otázku: Čo znamená veriť v Krista? Je meno Kristus magickým zaklínadlom - čosi ako: Sezam otvor sa? Otvára nám jeho vzývanie cestu do neba? Alebo je viera iba intelektuálnym súhlasom so sústavou myšlienok o tajomstve Kristovej jednoty s Bohom. Kristus sa predsa viery ujíma ako pôsobiaci Duch - nositeľ hodnôt, ktoré Kristova jednota s Bohom predstavuje. Človek je vo viere volaný, aby sa tým hodnotám bytostne odovzdal, žil svoj život oddaný pravde, láske, slobode, dobru a spravodlivosti. Odhodlane vzdoroval všetkému, čo im bráni uskutočniť sa. V dejinách Západnej civilizácie sa meno Boha vyprázdnilo. Pre mnohých je tu Boh prítomný takpovediac inkognito - pod pseudonymom. Pravda či Láska, sú predsa v istom zmysle synonymami slova Boh. Či nie je práve život v pravde a láske, tým, čo máme na mysli, keď hovoríme o živote v Kristovi.
Ako sa prejavuje skutočná viera? Skutočnosť sa prejavuje skutkami. Skutočná viera sa neprejaví v tom, čo hovorím, prejaví sa v tom, čo konám v rozhodujúcich situáciách života. Viera bez skutkov je mŕtva. Napísal Jakub: Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem svoju vieru zo skutkov. Ježiš rozprával podobenstvo o poslednom súde: Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som cudzinec a prichýlili ste ma...- kedy sme ťa videli, kedy sme ťa nakŕmili, kedy sme ťa prichýlili. Čudujú sa oslovení. Na inom mieste Ježiš povie: Nie každý, kto mi hovorí Pane, vojde do kráľovstva Božieho, ale ten kto koná vôľumôjho Otca v nebesiach. A stáva sa, že niekto, ako napríklad ja, celý život hovorí o Božej láske v Kristovi, ale keď príde na lámanie chleba, prejaví sa ako egoista, čo žije len sám pre seba. Ukáže sa, že tomu, o čom rozpráva, v skutočnosti neverí. A stane sa, že ten kto je voči reči o Božej láske skeptický, keď príde na lámanie chleba, tú lásku, na vlastnú škodu, v osobnej obeti prejaví. Či tento človek neveril životom tomu, čo sa svojimi slovami neodvažoval potvrdiť?
Viera je oko nádeje, ktorým vidíme čo je neviditeľné. Napísal autor listu Hebrejom. Takto pochopená viera, je danosť, ktorá zakladá ľudskosť každého človeka. Človek je pozemský tvor, vytvorený z biologickej, pudovej a sociálnej podmienenosti. To čo robí človeka človekom, sa však vynára až nad tým, v dimenzii ducha: Intelekt schopný aktov poznania, slobodná vôľa, schopná tvorivosti. Láska, schopná osobného vzťahu ja a ty. Viera vidí neviditeľné predpoklady našej ľudskosti a opiera o ne nádej svojho konania.
