Glosa týždňa Daniela Salontaya: Obloha, akú si nepamätáme

Reflexia a kritika

Glosa týždňa Daniela Salontaya: Obloha, akú si nepamätáme

20. 05. 2020 15:53

Hudobníka a vydavateľa Daniela Salontaya sa toto obdobie dotklo podobne, ako iných umelcov, ktorí sa nemohli nepostaviť na pódiá pre divákov. Jeho pohľad na mesiace a dni, ktoré prežívame, podobne, ako jeho hudba, je originálny a inšpiratívny.

Obloha, akú si nepamätáme: chvála nudy a ekológia tvorivej mysle.

V uplynulých týždňoch som si všimol že sa akosi viac dívame na oblohu. Akoby nám spomalenie v dôsledku veľkej svetovej uzávery dalo čas a chuť zodvihnúť zrak a pozorovať jarné mraky, ktoré sú v tomto čase naozaj mimoriadne.

Rád čítam oblohu, je to pre mňa kniha, ktorá sa neustále mení pred očami. Obľúbenou činnosťou je upriamiť pohľad na nejaký pekný mrak a sledovať ako sa pomaly rozpúšťa a mizne. Nemyslieť pri tom na nič. Ale to nie je jednoduché, lebo v mysli blúdia myšlienky, postupne sa menia, spájajú s inými, hromadia, miznú. Presne ako mraky.

Niečo sa zmenilo. Obloha je akási pokojnejšia, dlho mi nešlo do hlavy, čím to je až som si uvedomil a následne aj prečítal štatistiky o tom ako z našej oblohy za posledný mesiac vymizli lietadlá. Zvykli sa nástojčivo plaziť po oblohe ťahajúc za sebou biele čiary. Toleroval som ich, lebo v lietaní je niečo povznášajúce a pozorovať rozpúšťajúce sa biele brázdy je tiež zážitok. Na oblohe mi pripomínajú myšlienky ktoré majú účel, vedú do cieľa a nemenia svoj smer.

Obloha našej mysle. Čo sa v nej deje v nás i mimo nás, keď sa nič nedeje? Keď ustanú myšlienky ktoré sa o niečo snažia, sú ťažké, robia hluk a sú ako my, ľudia a naše lietadlá, keď sa čiary rozplynú a motory stíchnu?

Dostaví sa NUDA. Toto slovo vypadlo z môjho slovníka za posledných dvadsať rokov. Svet sa nám zrýchlil, akoby mal s nami svoje úmysly a aj my sme sa začali nude vedome vyhýbať. Za to isté obdobie si však rýchlo napredujúca neuroveda začala viac všímať, čo sa deje v našej mysli a mozgu, keď sa nič nedeje. A zistila, že počas nudy sa vnútorná aktivita presúva na dôležité a nevedomé činnosti a oblasti, ktoré sú inak potlačené. Sú to práve tie aktivity, ktoré nás robia ľuďmi.
Keď stratíme zameranie na vonkajší svet a jeho ciele a vkĺzneme do vnútorného, nie je to veľká uzávera - shut down. Klopeme na obrovskú zbierku spomienok, predstavujeme si budúce možnosti, rozoberáme rozhovory a vzťahy s inými ľuďmi, a zamýšľame sa nad tým, kto sme.

Takže tu máme oblohu bez čiar a na nej mraky ako blúdivé myšlienky. Pozorujme ich, nechajme ich prísť a rozplynúť sa, zistime, kto sme a kým chceme byť. Máme na to možno poslednú šancu a máme na to čas, ktorý už druhýkrát nemusíme dostať. Vedci zistili, že nuda je základný predpoklad tvorivého myslenia. Dovoľme si nudiť sa a byť šťastní. Tvorme. A na záver malé odporúčanie filmu, ktorý plynie pomaly, potichu, a krásne dokáže uviesť do tvorivej nudy. Natočil ho režisér Aki Kaurismäki a volá sa Mraky odtiahli.


Daniel Salontay

Foto: Petra Áčová

Živé vysielanie
??:??