Daniela Kapitáňová si všíma veci, javy a všeličo na tomto svete, popri čom iní len tak prejdú. Všíma si ich a objavuje nové, iné, zaujímavé pohľady. Presvedčí vás o tom aj v dnešnej glose.
Ľudia z titulkov
Našla som si výbornú zábavu. Prišla som na ňu náhodou, ale inšpiruje ma neustále.
Moja hra začína vo chvíli, keď dopozeráte akýkoľvek film a naskočia titulky. Hercov si nevšímate (tých predsa poznáte) a prichádzajú ďalší tvorcovia. Ak pozeráte doma na počítači, zastavíte, aby ste si v pokoji a uvážene vybrali profesiu a meno. Dáte do Googla a čáry-máry fuk, je to tu. Z mena, ktoré bolo len zhlukom písmen, sa vďaka vyhľadávaču stal človek s tvárou, postavou, príbehom. Vidíte ho, ako si mieša kávu, alebo chodí po pľaci v krátkych nohaviciach, ako sa usmieva, mračí, ako si ťuká na čelo a tak ďalej, a tak ďalej. Žije kdesi na druhom konci zemegule, ale vy viete, že v Terminátorovi bol asistentom druhého zvukára a máte pocit, že je vám celý film akosi bližší, o milimeter ľudskejší.
Inokedy som si vyhľadala pána, čo pracoval na inom filme ako vedúci tímu ošetrovateľov šeliem. Šelmy sa síce objavil len v niekoľkých záberoch, ale na internete som našla desiatky obrázkov, rozhovorov a vlastne celú kariéru toho krotiteľa od 70.-tych rokov po dnes. Od svalnatého blondína pyšne držiaceho leva, po starého šedivého pána, sediaceho s psíkom na kolenách.
Potom som vyhľadávala osobnú garderobierku, šoféra, pilota helikoptéry, obsluhu cateringu a našla som ich všetkých. Pre mňa to bolo minimálne rovnako zaujímavé ako samotný filmový príbeh; vlastne prečo nepriznať, zaujímavejšie. Toto neboli vymyslené postavy, boli skutoční.
A keď som nad titulkami strávila príjemný večer, napadlo mi, že ako by bolo fajn, keby sa podobné menovky uvádzali nielen pri umeleckých dielach. Všade. Povedzme napríklad pri jogurtoch. Kto zostavil recept, kto vyrobil, kto balil, kto expedoval. Možno by samotní zamestnanci mliekarne mali väčší pocit zmysluplnosti a zodpovednosti, keby vedeli, že o nich vieme. Alebo stavba v strede mesta. Myslíte si, že by to bol veľmi hlúpy nápad, keby tam niekde visela tabuľa, kto všetko sa na stavbe podieľal - od architekta až po pomocného murára? Alebo pri lietadielku, ktoré kúpite synovi. Čie boli všetky tie ruky, vďaka ktorým sa dostalo až na jeho poličku. Nehovoriac o novom laptope, kde tých spolutvorcov muselo byť približne toľko ako vo priemernom filme. My by sme si potom tie mená vložili do vyhľadávačov a možno by sme sa dozvedeli, kto vlastne sa na tých jogurtoch, lietadielkach, či laptopoch podieľal.
A potom, ale to je už sci fi ako z toho Terminátora, by sa začali do nášho verejného priestoru vracať obyčajní ľudia s príbehom, s tvárou a skutočnou prácou. Tak ako garderobierky, šoféri, pomocní zvukári.
Mne by sa to ohromne páčilo. A vám?
