Glosa týždňa Petry Fornayovej: Všetky naše každodenné boje

Glosa týždňa Petry Fornayovej: Všetky naše každodenné boje

Žijeme hektickú dobu, stihnúť potrebujeme všetko a ešte trochu viac, vidieť, ale aj byť videný, kde treba, hovoríme v skratkách a ešte aj interpunkcia ako keby spomaľovala tempo, tak ju radšej vynechávame...zvádzame každodenné boje. Aj o tom píše vo svojej glose Petra Fornayová.

Všetky naše každodenné boje

V poslednom čase mám pocit, že je okolo mňa toľko bojov, že mi je až ťažké si vybrať. Ráno sa človek zobudí, je nádherný hoci už jesenný deň, snaží sa zahnať smútok nad odchádzajúcim letom umocnený smútkom nad letiacim časom, zamyslí sa a vyberie si - tak, čo dnes? S čím budem bojovať dnes? Vložím svoju energiu do boja o zníženie administratívnej záťaže pre nezávislých umelcov alebo ju vydám na boj o tvrdenie, že umelci nevyrábajú produkty, ktoré sa dodávajú v termínoch ako sklená vata (ďakujem Jozefovi Vlkovi za toto prirovnanie)? Môžem bojovať s časom a presvedčiť sa, že za deň stihnem podať grant, iný vyúčtovať, napísať scenár nového predstavenia, nakúpiť, navariť, byť k tomu krásna a večer sa ladne ako labuť vniesť do divadla či na koncert, proste na jedno z nepreberného množstva kultúrnych podujatí, lebo veď jeseň začala a tak aj boj o diváka. Môžem tiež zabojovať so susedmi o rekonštrukciu či nerekonštrukciu nášho bytového domu, a hoci pochopím čo-to z firemnej stavbárskej a právnickej diplomacie a bude ma to hriať pri srdci, podstata procesu prestavby sa nepohne ani o milimeter.

Každodenne bojujem s technológiami, ktoré si pomaly začínajú robiť čo chcú - sme v sci-fi filmoch, kde sieť o nás vie všetko, takže ktokoľvek o nás môže vedieť čokoľvek, aj to, čo nemá s pravdou nič spoločné. Čítajúc o hlúpnutí celej generácie, bojujem s mobilmi a tabletmi, ktoré trhám z rúk vlastným deťom, ktoré bojujú vlastné virtuálne boje. Ktorým smerom teda zabojovať? Môžem to sprízemniť a pokračovať v zvádzaní tradičného a očakávaného boja s vekom - nakúpim si milión krémov, budem jesť len extra biopotraviny a prípadne začnem meditovať. No neuniknem - a asi nikto z nás - tomu najdôležitejšiemu boju. Dnes to už neznie až tak zvláštne, už sme si na tento termín zvykli - boj o prežitie...

Ale čo to vlastne znamená? Máme bojovať s vlastnou pohodlnosťou a triediť niekedy neroztriediteľný odpad? Máme nakupovať v second handoch, tešiť sa z recyklácie a dúfať, že naše konanie prispeje k zníženiu globálneho otepľovania? Alebo pomôže nekupovať benzín od firmy, ktorej je pravdepodobne jedno, že svojimi ziskami ničí prirodzené prostredie ľadového medveďa? Je to dosť či málo? Stačí lajkovať reč Grety Thunberg na pôde OSN a jej fotku, na ktorej nenávistne zazerá na Trumpa? Stačí to? Ukrutne nám všetkým držím palce, na čele s Grétou zo Švédska, či Autumn Peltier z Kanady. Prejavy týchto mladých dám obsahovali toľko strašnej pravdy, koľko sa len do pár viet zmestí. No som si takmer istá, že cynizmus cieľovej skupiny ich prejavov je taký hrubý ako ľad na Antarktíde, s tým rozdielom, že sa tak rýchlo a nečakane ako ten reálny asi topiť nebude. Zem je zem, ale zisk je zisk a pohodlie je pohodlie. Som veľmi skeptická, no aj napriek tomuto ubíjajúcemu pocitu, ktorý vo mne sedí ako prilepená smola, budem asi naďalej triediť odpad a nakupovať v second handoch. Máme denne na výber tisíce bojov, do ktorých sa môžeme pustiť. Malých aj veľkých. Skúsme sa rozhodnúť správne a dúfať, že ide aj o naše rozhodnutia.

foto: wikipedia.com

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame