Esej o moskovskom Okružnom bulvári napísal nemecký flanér Fabian Saul. Jej slovenský preklad uviedli do života na Festivale Pohoda len pred pár týždňami. Všimla si ju naša editorka Simona Prokopec Fochlerová. Jej recenziu číta Eva Kopecká:
Boulevard Ring (recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Banskobystrický projekt Literárna bašta vydal toto leto vo svojej edícii disko knižnú esej s názvom Boulevard Ring v preklade Mariána Hatalu. Jej autorom je Fabian Saul, mladý hudobný skladateľ a šéfredaktor nemeckého časopisu Flaneur, ktorého každé číslo sa venuje jednej konkrétnej ulici konkrétneho mesta. Pojem 'flanér' je poslovenčené francúzske slovo flâneur, ktoré na prelome 18. a 19. storočia označovalo človeka, ktorý sa potuloval ulicami Paríža, bez cieľa, nenáhlivo, a teda aj podozrivo, keďže mal v tom čase čas. S rozmachom miest, ich verejných priestorov a technologického pokroku (hlavne v možnosti pracovať cez internet), je novodobých flanérov čoraz viac. Avšak tých píšucich, a pritom dobre píšucich, je ako šafranu. Saul medzi nich určite patrí.
Autor sa vo svojej eseji, ktorá vyšla v origináli v roku 2018, nevenuje mestu Moskva ako celku, ale jej vnútornému niekoľkokilometrovému Okružnému bulváru. Nie, nečakajte cestopis, ani turistického sprievodcu či tlačený Tripadvisor. Nenájdete v nej kaviarenské ani iné tipy na originálne instagramové fotografie. Dobrá flanérska esej, a táto aj je, by mala byť literárnym zážitkom. Mala by byť plná obrazov, metafor, konotácií, ktoré vám sprostredkujú nielen atmosféru danej ulice, ale aj vnímanie flanéra ako reprezentanta istej generácie a istej kultúry v konfrontácii s vašimi osobnými očakávaniami a tým, čo o danej krajine, kde sa ulica nachádza, viete, teda skôr, čo si o nej myslíte, že viete a čo sa o nej prostredníctvom eseje ešte dozviete. Saulovi to tu vyšlo. V Moskve som nikdy nebola, ale jej slávny prstenec plný kontrastov som cez túto knihu zažila a moje konotačné pole o nej sa značne rozšírilo.
Boulevard Ring je na prvý pohľad krátky, ale zároveň obsahovo plný a sofistikovaný text. Na 95-tich stranách je očíslovaných 209 fragmentárnych odsekov, ktoré na seba asociačne nadväzujú. V ich celku ide o silný zmyslový text, v ktorom spočiatku prevláda vizualita akoby sugestívnych artových video záberov ulice, popretrhávaná zvukovými asociáciami v citovaných úryvkoch textov piesní ako napr. Metallicy či Pink Floydu a historických faktov, predkladaných len tak - mimochodom a predsa ako dôležité ťahy štetcom pre výsledný obraz.
Kruh, okruh, prstenec, omega ako koniec a nula ako začiatok, kružnica ako geometrický tvar, ale vždy niečím prerušená, neúplná, napodiv nedokonalá, je všadeprítomným leitmotívom tejto eseje.
Citujem:
10Sústredené okruhy mesta spôsobujú, že všetko neprestajne plynie späť k svojmu nulovému bodu, ktorým je kremeľská pevnosť. Zhoduje sa so slepým miestom a všade v meste ho cítiť ako predtuchu. Krúžime okolo neho na obežných dráhach.
Aj v tejto eseji sa krútite - v ročných obdobiach, v prítomnosti a minulosti, v paradoxoch a kontrastoch, v autorských odsekoch a v rôznych citáciách. Najviac je ich z Moskovského denníka od Waltera Benjamina a z Väznice každodenností od Pjotra Pavlenskija, ale nájdete tam aj citácie z Čechova, Bulgakova, Ginsberga i z článku o Moskve z New Yorkera…
Celkový zážitok z mesta dosiahnutý pars pro toto cez Okružný bulvár v tejto osobnej eseji je objektívny. Intelektuálny Európan, akým je Fabian Saul, nepodsúva svoj názor na Rusko a na Moskvu ako takú, ale cez ponúknuté fakty v obrazoch, ktoré si sám až kurátorsky vybral do týchto textových fragmentov s pointou, ho rusofili uričite oslavovať nebudú. Mieru však zachoval a text je sémanticky a názorovo vyvážený. Saul radí k sebe napríklad postrehy a obrazy z jeho vlastných prechádzok a stretnutí s ruskými rovesníkmi, prvomájové vojenské prehliadky, otvorenie prvého moskovského Mc Donaldu, ruský kozmizmus, rozpad Sovietskeho zväzu, renovácie, ktoré sú v Moskve vždy búraním a stavaním od začiatku, anexiu Krymu aj moskovské holuby a tak ďalej…
Vyzdvihla by som aj formát i formu tejto knihy, ktorá sa zmestí do vrecka či kabelky, a tak je ideálna na vaše vlastné flanérske blúdenie monumentálnymi miestami slovenských miest z dôb minulých, ale akosi stále a častejšie spoločensky prítomných… Skúste si zopár fragmentov z Boulevard Ringu prečítať napríklad v zime pred ešte stojacim Istropolisom… Obálka má farbu medzi vojenskou zelenou a zeleňou parkov, ktoré Saul tiež často v tomto texte spomína. V strede knihy a rovnako v strede vety z fragmentu 77 vás zastaví niekoľko ilustrácií súčasného ruského vizuálneho umelca Proteya Temena. Zastavím sa teraz ja, dvomi vetami, ešte pri redakcii a korektúrach textu. V súčasnosti sa málokedy stáva, že vás v knihe nevyrušujú gramatické chyby a chyby sadzby. V tejto eseji tomu tak nie je, gratulujem, žiaľ, nie je to samozrejmosť.
210
V lete roku 2019 moskovská prokuratúra žiada súd, aby zbavil rodičovských práv manželský pár, ktorý 27. júla prišiel na protestné zhromaždenie aj so svojím ročným dieťaťom. Protesty a ich potláčania pokračujú. Cirkus zostáva v meste, do nekonečna.
Číslo 210 v eseji nenájdete. Po dočítaní knihy, tento zjavne nikdy nekončiaci rad fragmentov, si už budete v hlave, vždy ak si budete o Moskve čítať alebo ju navštívite, dopĺňať sami. Pri takto napísaných flanérskych esejách platí: raz čítať je lepšie, ako stokrát vidieť. Vitaj, nový žáner v našom literárnom priestore, vitaj, Flâneur generation.
Simona Prokopec Fochlerová
Foto/Zdroj: z obálky knihy Boulevard Ring
