Podľa glosy Karola Horáka existuje podobnosť medzi stereotypným životom žitým bez štipky dobrodružstva a elegancie a - smrťou. Tak jedno aj druhé predstavuje koniec snaženia, tvorivosti, je vyhasnutím iskry. Hoci by sa to pre tých okolo aj zdalo byť usporiadaným a normálnym.
„Život je pro mne obnošená vesta..."
Ani nie šesťdesiatročný bývalý baník Jozef Nič zomrel. Údajne mal posledné želanie zajesť si bryndzové halušky. No keď mu ich manželka práve zavčas rána pripravila, pri pohľade na plný tanier vydýchol naposledy. Predtým však stihol povedať: „To je koniec."
Upratovačka Mariena Ničová si uviazala čiernu šatku, skontrolovala svoju podobu v zrkadle. Potom zatelefonovala dcéram, že je otec mŕtvy. Tretí telefonát smeroval do pohrebnej služby.
Doktor vypísal úmrtný list, do chodby vošli bratia Štalmachovci. Žena vybrala zo skrine čierny oblek a položila ho na stôl. Spýtavo sa pozrela na zriadencov firmy Nostalgia. „V márnici." Mladší z bratov položil oblek na chladnúcu baníkovu mŕtvolu. „Topánky a košeľa." Vdova vytiahla igelitku spod stola. „Zajtra. V márnici." Staršiemu zo Štalmachovcov preskakoval hlas.
Rakvu vyniesli na chodbu a opatrne zišli schodíkmi. Dcéry vošli na dvor pred blokom práve vo chvíli, keď sanitka vychádzala na hlavnú cestu a čierny pohrebný voz práve naštartoval.
Vdova s dcérami sa vrátila do bytu a otvorila dokorán všetky okná, aby vyvetrala pach smrti. Mladšia dcéra povedala: „Poď spať ku nám."
„Nie, budem spať tu."
„V izbe, kde ráno umrel ?!"
„Nebojím sa."
Staršia dcéra jej však chcela pomôcť.
„Tak prídem spať k tebe ja."
„Načo?"
„Budeš na tej istej posteli?"
„Kľudne."
Večer vkĺzol do bytu bývalého baníka Vojtech Haring. Bol elegantne vyobliekaný. Dokonca mal v ruke parádnu paličku ako advokát Vajdička pred druhou vojnou. Mal obuté špicaté semišové topánky lemované vlisovanou bielou stužkou. Vonku pršalo, preto dala vdova topánky sušiť do rúry, tesne predtým ako sa šuchla k Haringovi pod perinu.
Asi tak po dvoch hodinách, keď zaspali po šmajchlovaní, zobudili sa na valiaci sa dym z kuchyne. Mariena prebehla chodbou k rúre, roztvorila na nej dverce a uvidela horiace topánky, ako sa menia na popol.
Vojtech Haring s bosými nohami vyzeral bezradne. Preto mu jemu blízka žena hodila z regálu šlapky po manželovi. Nečakane ožil, načiahol sa po paličke a prichrípnutým hlasom povedal: „To je koniec." Vyrazil do noci a nikdy sa už do bytu bývalého baníka, svojho blízkeho priateľa Jozefa Niča a jeho manželky nevrátil.
