Dominik Reisel napísal pre Rádio Devín recenziu debutového filmu amerického režiséra a scenáristu Bootsa Rileyho Sorry to Bother You, vo voľnom preklade Prepáčte, že vás ruším. Podľa neho ide o unikátny film v žánri hyperbolickej metafory, prečo? Číta Andrea Makýšová Volárová:
Sorry to Bother You (recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Extrémne zvrátená forma spoločensko-politického diania v posledných rokoch dokáže byť najpresnejšie pomenovaná už len jediným slovom. Absurdnosť. Žijeme v dobe hraničnej absurdnosti, kde politici falšujú rigorózne práce, kde vlády čítajú všetky emaily a všetky esemesky, kde korporácie slobodne obchodujú s naším súkromím, kde cudzie vlády ovplyvňujú politické dianie pomocou klamstiev rozširovaných po sociálnych sieťach, kde termín „fake news" existuje ako pádny argument na vyvrátenie pravdy, kde milióny ľudí verí, že Zem je plochá a kde vedecké závery sú považované len za jeden z uhľov pohľadu. Žijeme v nočnej more postmoderného myslenia. A keď sa všetko stáva absurdným, absurdným už zrazu nie je nič. Vďaka tomu táto doba umŕtvila žáner, ktorý nám predtým vždy slúžil ako varovanie pred nesprávnym smerovaním sveta. Žáner hyperbolickej metafory odhaľujúci chyby spoločnosti v ich neuveriteľne absurdnom extréme. Ale ako takýto extrém nájsť, ak sa stal bežnou súčasťou nášho každodenného fungovania? Keď súčasne žijeme vo všadeprítomnom vládnom odposluchu Orwellovho 1984, v otupovacom utopení informáciami a zábavou Prekrásneho nového sveta Aldousa Huxleyho, a zároveň doslova spaľujeme vedecké a historické poznanie rovnako, ako to robili požiarnici v 451 stupňov Fahrenheita Raya Bradburyho. Hyperbolická metafora je v dnešnom svete mŕtva.
No potom sa objavuje režisér a scenárista Boots Riley so svojím debutovým filmom Prepáčte, že vás ruším. Je to surreálny príbeh mladého černocha menom Cashis Green a jeho hľadanie tragickej verzie moderného amerického sna - práca s minimálnou mzdou umožňujúca mu dovoliť si aspoň akú-takú strechu nad hlavou. Jeho zúfalstvo ho dovedie do malého call centra, kde v nutnosti uspieť obetuje prvý stupeň svojej identity - svoj hlas. Každý ďalší krok, každý ďalší úspech bude túto identitu viac a viac nahlodávať, rovnako ako integritu, ktorá ju drží pokope. Protagonista je hodený do vnútorného zápasu o to, kto je. A ako jeho post rastie, postupne sa vzdáva každého ďalšieho kúsku seba, vymieňajúc ho za novú personu vyžadovanú novým prostredím a novým úspechom. Až kým sa jeho nový hlas nestáva prirodzeným.
A prečo? Kde sa v Maslowovej pyramíde nachádza hodnota jeho úspechu? Je to pohodlie? Je to prežitie? Je to spoločenská relevancia? Je to kreatívne naplnenie samého seba? Je to túžba byť v niečom výnimočný? Je to existencia vo svete, ktorý na prvý pohľad nenávidí farbu jeho pokožky? Je to nebyť moderným otrokom?
Toto sú len niektoré otázky, ktoré sa Boots Riley pýta vo svojom filme Prepáčte, že vás ruším. Ako syn profilických aktivistov v sociálnom hnutí sa dokonale orientuje ako v nezastaviteľnej sile revolučného odhodlania, tak aj v jeho naivite a ľahkej manipulovateľnosti. Rozhoduje sa nebyť slepý aj napriek tomu, že otvorenie očí častokrát vedie len k beznádeji.
Prepáčte, že vás ruším je extrémne intelektuálne naplnený film. V každej scéne je preplnený myšlienkami a konceptami, ktoré ženie do ich hraničnej absurdity. Nachádza ich vnútorné limity a potom ich prekračuje. Takto sa mu aj podarilo vyrobiť unikátny film v žánri hyperbolickej metafory. V dobe absurdnosti zahnal aj svoj svet do toho najabsurdnejšieho možného miesta a ukáže, že by nás vlastne neprekvapilo, ak by sa presne to isté stalo aj v našom svete. Namiesto prehnania budúcnosti upozorní na absurdnosť reality absurdnosťou fikcie.
Toto nie je film pre každého. Je hlučný a divoký. Zaujíma sa o komplexnosť svojich konceptov omnoho viac ako o komplexnosť svojich postáv, a svoj skutočný význam odhalí až v posledných pár sekundách, v momente, ktorý pôsobí skôr ako vtip na rozlúčku. Je to čudný film, ktorý si vyžaduje svoj čas a priestor na zamyslenie. Ale nikto o ňom nemôže povedať, že nie je neuveriteľne zaujímavý.
Boots Riley nasleduje tradíciu debutových fenoménov Sundance festivalu, zaraďujúc sa medzi mená ako Quentin Tarantino, Paul Thomas Anderson, Darren Aronofsky, bratia Coenovci či Wes Anderson, a týmto svojím debutom ukazuje, že má potenciál stať sa jedným z najsilnejších nasledovníkov tohto dedičstva. Zostáva nám teraz už iba čakať a sledovať ako veľký je jeho plný potenciál.
Dominik Reisel
Foto/Zdroj: z filmu Sorry to Bother You
