Divadelná recenzia: Škola žien v ŠDKE

Divadelná recenzia: Škola žien v ŠDKE

Štátne divadlo Košice v piatok 18. 1. 2019 uviedlo premiéru klasickej komédie francúzskeho dramatika Jeana Baptista Poquelina Moliéra Škola žien. Videla ju aj redaktorka Hana Rodová, ktorá pre Rádio Devín napísala nasledujúcu recenziu. Číta Jarmila Vitovičová:

Škola žien (recenzia) Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Text recenzie:

Na Malej scéne Štátneho divadla Košice bývajú uvádzané hry súčasných autorov, priestor je priam predurčený pre experiment so žánrom či textom. Tentoraz si však svoje miesto mimo Historickej budovy vyslúžila komorná komédia Škola žien od absolútneho klasika svetovej dramatickej spisby Jeana Baptistu Moliéra. Dobová, do zelena ladená, torzovitá scéna Michala Lošonského, ktorá do svojej koncepcie zakomponúva aj interiér divadla, pozostáva z nadrozmernej pohovky vysunutej pred proscénium a z náznaku záhrady na opačnej strane javiska, avšak v jej centre je výrazná vstupná brána do pomyselného domu pána Arnolfa, ktorá sa v prípade potreby dá otvoriť a vytvoriť tak stenu v interiéri. Do hry sa zapája aj balkón divadla s vtipne vyvesenou sušiacou sa bielizňou. Vizuálnu stránku predstavenia dotvárali výrazné kostýmy Kataríny Holkovej s prvkami módy 17. storočia, ako aj hudba Ľubice Čekovskej. Škola žien je svieža veršovaná vojna medzi Arnolfom-Pánom z Abova, Ivanom Krúpom, stelesňujúcim nielen dobový, ale aj na výsosť súčasný pocit starnúcich majetných pánov zadovážiť si akýmkoľvek spôsobom mladú ženu, ktorú si môžu vychovať na svoj obraz a k absolútnej vernosti a Agnesou, Alenou Ďuránovou, ktorá ukrytá za múrmi kláštora a neskôr Arnolfovho domu čaká na lásku svojho života. Tá, samozrejme, prichádza v podobe mladíka Horáca, Juraja Zetyáka, ktorý v blahej nevedomosti svoje city k Agnese prezrádza svojmu najväčšiemu sokovi, Arnolfovi. Do hry, samozrejme, vstupuje aj sedliacky rozum v podobe komickej dvojice sluhov v prevedení Stanislava Pitoňáka a po východniarsky veršujúcej Henriety Kecerovej, ako aj rodinnej priateľky Katalin, Adriany Ballovej, mimochodom v texte pôvodnej postavy Chrysalda, ktorá zúfalo túži po pozornosti Arnolfa a takmer glosátorským spôsobom hodnotí situáciu na scéne. Režisérka Školy žien Adriana Totiková uchopila poetiku Moliéra cez prvky silnej štylizácie v rovine comédie del´arte, a získala tak postavy s presne danou mimikou, gestami, pohybom a, konečne aj, s prirodzenou deklamáciou veršov, ktorých významy dotvárali nadsadené herecké výrazové prostriedky s humorom a jemným náznakom erotiky. Inscenácia je venovaná májovému životnému jubileu Ivana Krúpu, na ktorom je vystavané ťažisko celej hry. Kvantita textu vo veršoch v jeho podaní, spôsob uchopenia postavy, keď bez pátosu osciluje medzi civilným a vysoko štylizovaným herectvom a úplne prirodzene, len náznakom gesta, či mimiky, zmenou farby hlasu, či dôrazom, dokáže vytvoriť zmysluplný herecký strih a vytvoriť plastický obraz Arnolfa je dôkazom jeho hereckých kvalít. Jeho partnerkou je Alena Ďuránová, ktorá je zas vtesnaná do postavy akejsi bábky na kľúčik, bez vlastného názoru, len s naučeným prejavom, avšak len do času, keď na povrch vychádzajú emócie a potreba mladého dievčaťa rebelovať a žiť vlastný život je väčšia ako pud sebazáchovy. Práve takáto rozporuplná bytosť mladého dievčaťa je pre skúsenú Ďuránovú vhodným materiálom na potvrdenie jej širokého spektra hereckých výrazových prostriedkov. Juraj Zetyák v postave mladého zaľúbenca Horáca sa snaží držať krok s hlavnými postavami. Záverečný dobový tanec postáv je však už navyše a vymyká sa z inak kompaktnej, dynamickej inscenácie, ktorá nestratila nasadený temporytmus a silu ani v druhom dejstve. V košickej Škole žien je cítiť radosť a silu tvorcov opasovať sa s výzvou klasickej komédie, alexandrínu a dobovej - takmer autobiografickej - výpovede Moliéra, ktorá je pretavená do súčasného jazyka nielen v zmysle lingvistickom, ale i spoločenskom. A takmer mravné poučenie na záver? Lásku mladého dievčaťa si nemožno získať majetkom, postavením, násilím, ani nijakým iným spôsobom, pokiaľ samé nebude chcieť. Ale možno sa na spomenutom úsilí dobre zabaviť. Aspoň v divadle.

Hana Rodová

Foto/Zdroj: www.sdke.sk

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame