Knižná recenzia: Roland Schimmelpfennig – Hry

Knižná recenzia: Roland Schimmelpfennig – Hry

Mariana Jaremková recenzuje prvý knižný výber divadelných hier renomovaného nemeckého dramatika v slovenskom jazyku (vyd. Divadelný ústav), ktorý obsahuje tri u nás doteraz nepreložené ani neinscenované divadelné hry Rolanda Schimmelphenniga: Ríša zvierat (Das Reich der Tiere), Čierna voda (Das schwarze Wasser) a Zimný slnovrat (Wintersonnenwende).

Text recenzie:

Roland Schimmelpfennig patrí k najplodnejším a súčasne najuvádzanejším súčasným nemeckým dramatikom. Ako autor sa uviedol v roku 1996 a od vtedy napísal viac ako 30 hier. Na slovenských javiskách sa k nemu napr. v žilinskom divadle opakovane vracia režisér Eduard Kudláč, ktorý inscenoval jeho Ženu z minulostim, Push-up 1-3, Stredoeurópsky čas a hru Idomeneus, v martinskom divadle uviedli inscenáciu hry Predtým/potom, nitrianske divadlo siahlo po medzinárodne úspešnej hre Zlatý drak a v réžii Martina Čičváka sme v roku 2004 v SND mohli vidieť vôbec po prvý krát na domácom javisku hru od tohto autora - Arabskú noc. Aktuálne inscenujú v trnavskom divadle jeho hru Na druhom brehu v réžii Viktora Kollára. Schimmelpfennig bol aj hosťom na festivale Nová dráma, na ktorom Divadelný ústav predstavil knižný výber trojice jeho hier - Ríša zvierat, Čierna voda a Zimný slnovrat.

Po mimoriadne úspešnej vlne coolness dramatiky, nastúpila v nemecku generácia aftercool dramatiky a medzi jej najvýraznejších predstaviteľov patrí práve Schimmelpfennig. Aftercool podobne ako coolness rieši súčasné spoločenské otázky a problémy, ale autori sa už k človeku stavajú zmierlivejšie, viac ho vnímajú cez jeho emočnú citlivosť. Aj drsný, vulgárny jazyk coolness sa v aftercool dramatike využíva menej a účelnejšie. Čo sa stalo jedným z jej znakov je i vnášanie magických prvkov a mysterióznych postáv do hier. Práve Schimmelpfennigove texty sú označované za svojbytnú variáciu magického realizmu. Tieto prvky vplývajú aj na podobu textu, i keď sám autor viackrát uviedol, že pre neho jazyk nie je až tak dôležitý a vníma ho skôr ako hudbu. Zameriava sa na rytmus, každá z hier má svoj vlastný a je viac hudobnou kompozíciou ako dramatickým útvarom. To môžeme vidieť napríklad aj na jednej z hier, ktorú nájdeme aj v knižnom výbere - Čierna voda. Práve zachytenie rytmu a teda aj celkové vyznenie môže vzdialiť preklad od originálu, čím text stratí na onej melodičnosti, resp. získa iný rytmus.

Schimmelpfennig rád variuje tému existenčného zápasu človeka a pravidelne reflektuje súdobú spoločenskú situáciu, ale vždy tak aby v sebe táto reflexia niesla aj niečo univerzálne a nebola iba krátkodychým textom, ktorý už o pár rokov nebude pre inscenátorov ani divákov zaujímavým. Nebráni sa odkazom na iných dramatikov a prepája aj vlastné hry. Aj keď na seba priamo nenadväzujú, idú v línii jednej témy, problému či situácie, v ktorej sa postava ocitá. Je zaujímavé porovnať ich potom tak ako vznikali v priebehu rokov, ako sa vyvvíjali a ako sa menil aj vzťah a postoj autora k nim.

Výber hier, ktorý vydal Divadelný ústav ponúka tri texty, pričom každý z nich je od iného prekladateľa. Ako prvá je to hra Ríša zvierat, najinscenovanejšia z cyklu hier Trilógia zvierat, do ktorej patria ešte hry Návšteva otca a Koniec a začiatok. Ríšu zvierat preložila Jana Wild, ktorá napísala k výberu aj úvod. Ríša zvierat je situovaná do divadelného prostredia, skupina hercov už niekoľko rokov v bájke predstavuje rôzne zvieratá. Je to princíp hry v hre, a veľmi tvrdá kritiky pomerov, moralita zacielená nielen do radov divadelného sveta, podliehajúcemu komercii a plytkosti na úkor umenia. Hry Čierna voda a Zimný slnovrat, ktoré prepája téma imigrácie preložili Adam Bžoch a Zuzana Vajdičková. V Čiernej vode, hre z roku 2014, sa autor zameral na život tureckej menšiny v Nemecku, na tému sociálnej nerovnosti skrz univerzálny príbeh lásky. Počas jednej noci sa stretnú dve partie mladých ľudí - zlatá mládež a turecký prisťahovalci. Dva odlišné svety sa prepoja a ani viera, pôvod a sociálne zázemie nie sú prekážkou. Všetci sú plní nádeje a očakávaní. Ako sa naplnia sa ukáže po 20-tich rokoch pri inom stretnutí. Schimmelpfennig rezignuje na bežnú formu dramatického textu a repliky sa, okrem autorom tradične využívaných popisujúcich monológov, miestami stávajú doslova poéziou - ako napr. záverečná replika - a v tvojich očiach je nebo do ktorého sme sa ponorili v tú noc, a bez teba z neho nič nezostane, a bez teba z toho nezostane nič, nič len tma - nezostane nič len tma.

V Zimnom slnovrate sa už autor vyjadruje k téme vracajúceho sa fašizmu a stále širšie sa roztvárajúcich sociálnych nožníc.

Schimmelpfennig nepíše ucelené divadelné hry. Sú to skôr črty, či glosy, v ktorých sa vyjadruje k dianiu okolo seba. A tu sa otvára veľký priestor pre inscenátorov. V jednom z rozhovorov Schimmelpfennig priznal, že je to taká malá pomsta režisérskemu divadlu, ale súčasne aj pozvanie. Pozvanie k diskusii. Preto ponúkajú nekonečné množstvo variácií ako ich uchopiť. V podstate samotné hry nenesú v sebe nič hlbokomyseľné, cez zaujímavú formu prezentujú súčasnú situáciu. Majú sa vnímať ako východisko a hĺbku im má dodať práve spôsob inscenovania. A percepcia diváka. Zaujímavá je otázka, do akej miery sú pre neho dramatické texty literatúrou. Dráma stojí na hranici literatúry a divadla, a Schimmelpfennigove texty fungujú rovnako dobre aj ako scénické čítania. V prvom rade sú však určené na javiskové uvedenie, tak snáď sa ho texty z knižného výberu Divadelného ústavu na našich javiskách opäť dočkajú v kreatívnej režijnej koncepcii.

Mariana Jaremková

Foto/Zdroj: Z obálky knihy/Divadelný ústav

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame