Festival Dotyky a spojenia v Martine uvedie inscenáciu Divadla Astorka Korzo´90 Náš človek. Ako ju hodnotí divadelná kritička Katarína Kučová? Číta Jarmila Vitovičová.
Náš človek (recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Inscenácia s prvkami dokumentárneho divadla Náš človek reaguje na aktuálnu tému korupcie a klientelizmu. Autormi pôvodného textu sú dramaturg Miro Dacho a režisér Ján Luterán, ktorí vytvorili libreto divadelného kabaretu s prvkami dokumentárnej drámy.
Inšpiráciou, či podnetom na spracovanie tejto témy im bola publikácia Slovenskej akadémie vied Korupcia. Monografia približuje problematiku korupcie už od obdobia uhorskej a slovenskej štátnej správy, mapuje praktiky počas parlamentných a župných volieb a celkovo vo verejnom priestore. Zborník im ponúkol rámcový príbeh inšpirovaný skutočným prípadom z 80. rokov na Slovensku. Hlavným aktérom v nej bol istý riaditeľ priemyselného nábytkárskeho podniku v Trstenej a novinármi je dodnes prípad označovaný ako aféra „kráľa Oravy". Skutočné meno hlavnej postavy, ktorú v divadelnej inscenácii stvárňuje herec Róbert Jakab, neodznie ani raz. Pre pamätníkov, či bádavých mladých divákov nebude náročne dohľadať si reálnu identitu „nášho človeka." Inscenácia však nie je biografiou jednotlivca. V širokom pléne osôb, ktoré by zodpovedali charakteristike hlavnej postavy je podobných prípadov neúrekom. Predstavenie ale zobrazuje konkrétne oravské prostredie a typická slovenská ľudovosť tu prirodzene získala svoje funkčné miesto. Vytvára organickú symboliku toho, ako sa túžba po moci a absencia morálnych zábran stali súčasťou nášho moderného slovenského folklóru a predovšetkým vo verejnom živote.
Scénografii dominuje jednoduché biele prostredie. Je vertikálne rozdelená na dva stupne. Vpravo je naznačená drevárska dielňa a kancelária nábytkárskeho podniku. Za strojom tu poslušne sedí sekretárka oblečená v kroji ako dievčina z obrázka. V kontraste s týmto prostredím vľavo hore žiari detailne prepracovaná ukážka výrobku - pravej „slovenskej izby." Kompletne obložená izba jaseňovým drevom, intarzované obrázky s rastlinnými motívmi na stenách doplňujú poľovnícke trofeje paroží. Izba, ktorá mení gýč na luxus a luxus na gýč. Riaditeľ predstavuje produkt ministerskej delegácii. Groteskný obrázok je dokonalý v momente, kedy sa Robert Jakab, sťa kráľ usadí za stôl a tak prezentuje svoj jedinečný výnosný artikel. Efekt umocňuje ešte hrou na fujare.
Následne sa odohráva sled scénok či kabaretných výstupov pričom sú hudobne a rytmicky podfarbené autorskou hudbou Daniela Fishera. Diskotékové bíty v kombinácii s hrou na drumbľu sprevádzajú zábavky papalášov v „slovenskej izbe", poľovnícke zábavy odovzdávania úplatkov a ulievania si z nefakturovaných dotácii milióny korún. Výstupy sú panoptikom smutnosmiešnych postavičiek a ilustrujú tému na pozadí okolností až do zatknutia hlavnej postavy. Na záver sa presunieme v čase do súčasnosti do imaginárneho múzea korupcie. Formou videoprojekcii dokumentárneho filmu sa k problematike vyjadria osobnosti súčasného spoločenského života ako Milan Kňažko, Iveta Radičová, či režisér Marián Amsler.
Záver inscenácie tvorí sofistikovanú pointu a i úprimnú túžbu po tom, aby sme na problém podplácania a zneužívania prostriedkov a aj ľudí mohli hľadieť už len ako na upomienkový exponát z minulosti.
Katarína Kučová, divadelná kritička
Náš človek
réžia: Ján Luterán
dramaturgia: Miro Dacho
scénografia: Juraj Kuchárek
kostýmy: Eva Kleinová
hudby: Daniel Fisher
účinkujú: Róber Jakab, Matej Landl, Peter Šimun, Pavol Šimun, Zuzana
Konečná, Dominika Žiaranová, Marián Labuda ml., Daniela Gudabová, Tomáš
Mrekaj
premiéra 14. 4. 2018, Divadlo ASTORKA Korzo ´90
Rozhovor s režisérom inscenácie Náš človek Jánom Luteránom a hercom Róbertom Jakabom si môžete vypočuť tu.
Foto/Zdroj: Divadlo Astorka Korzo´90
