Divadelná recenzia: Pľúca

Reflexia a kritika

Divadelná recenzia: Pľúca

13. 06. 2018 12:49

Divadlo ASTORKA Korzo´90 v spolupráci s o. z. per ART uviedlo v máji 2017 inscenáciu Duncana Macmillena Pľúca. Vidieť ju môžete na festivale Dotyky a spojenia v Martine v piatok 22. júna. Inscenáciu hodnotí divadelná kritička, Katarína Kučová. Číta Jarmila Vitovičová:

Pľúca (recenzia)
Stiahnuť audio súbor

Duncan McMillan: Pľúca

preklad: Martin Ondriska
scéna a kostýmy: Zuzana Hudáková
produkcia: Lenka Görfölová
dramaturgia: Lenka Garajová
réžia: Michael Vyskočáni
účinkujú: Ivana Kubáčková, Michal Režný
premiéra 15. mája 2017, Trezor, Divadlo ASTORKA Korzo '90, Bratislava

Text recenzie:

Dieťa! Ozýva sa šokovaný výkrik. Predstaviteľka ženy v panike z nevyslovenej otázky vychádza z plastového kontajnera na scéne odkiaľ ju vzápätí nasleduje muž, rovnako zaskočený priateľkinou reakciou. Následný prílev briskného dramatického dialógu medzi hercami Ivanou Kubáčkovou a Michalom Režným je krásnym, zásadným, bolestivým, vtipným a mimoriadne dôverným predstavením.


Ide o jednoduchý, no nie banálny príbeh. Hra Pľúca je dielom súčasného britského autora Duncana McMillana a prináša pohľad na úskalia jedného vzťahu medzi mužom a ženou a jednou otázkou, ktorá zatočí ich svetom zatiaľ, čo sa planéta otepľuje a ozónová diera zväčšuje.

Pár tridsiatnikov sa ocitá pred otázkou, či mať spolu dieťa. Zvažujú všetky pre aj proti. Argumentami sú ich obavy a pochybnosti, či sú na rodičovstvo pripravení, či sú oni dvaja správna kombinácia génov. Rovnako sa zamýšľajú nad tým, či je vôbec fér priviesť dieťa na svet, ktorý sa nachádza na pokraji ekologickej katastrofy.

Autor napísal hru na tému, ktorá nás obklopuje, neúprosne nás ovplyvňuje, ale zároveň kladie nároky na zamyslenie a prirodzene nás znervózňuje. I v preklade Martina Ondrisku je cítiť ostrosť každej autorovej pointy. Prím inscenácie je na skvelo vystavanom dialógu, v ktorom sa strieda vtip a každodennosť partnerských scénok s predstavami o budúcnosti planéty. Vtipný moment v posteľnej intímnosti sa môže v okamihu zmeniť na tragický. Nevinná poznámka spôsobí konflikt v rozmeroch ropnej katastrofy.


Kubáčková a Režný sa prietrže viet a emocionálnej búrky zmocnili výborne. Funguje medzi nimi herecká chémia a bezprostredne na seba reagujú. Civilným prejavom zrkadlia životné okamihy, s ktorými sa divák môže stotožniť.

Dramatik žiada o minimálne osvetlenie, prázdnu scénu a nijaké rekvizity. Režisér Michael Vyskočáni toto celkom nedodržal na scénu umiestnil plastový kontajner a stan, pripomínajúci tiež mini skleník. Oba predmety na scéne v rukách hercov získavajú viacero atribútov, predovšetkým, fungujú ako dotvorenie dojmu miesta. Samotný priestor komorného javiska pivničného priestoru Trezor umocňuje stiesnenosť a dodáva scéne určitú strohosť, ktorá môže vynahradiť predpísané prázdne javisko, kde majú vyznieť predovšetkým slová hercov.

Pľúca je pôsobivá inscenácia, ktorá oslovuje mladé publikum. Je inteligentná a vtipná. Ukazujú témy, ktoré žijeme a správnou mierou sebakritiky zobrazuje ekologický aj spoločenský stres, kladený na súčasnú generáciu ľudí. Kladie relevantné otázky, ktorým v súčasnosti čelíme. A odpovede si nájde divák sám.

Katarína Kučová, divadelná kritička


Foto/Zdroj: Divadlo ASTORKA Korzo´90

Živé vysielanie
??:??