Glosu týždňa píše Martin Ciel

Glosu týždňa píše Martin Ciel

Film ako príklad infantilizácie

Dnešní tridsiatnici bývajú u rodičov. Pozerajú filmy pre deti, ktoré vysielajú televízie v hlavných večerných vysielacích časoch. Ako je možné, že sa také niečo stalo? Prispôsobili sa televíziám? Alebo sa televízne stanice prispôsobili vkusu divákov? No, to nie je teraz dôležité. Nie že by to nebolo podstatné, to teda podstatné je, ale nateraz to nechajme. Ide o to, ako je možné, že v súčasnosti ľudia odmietajú mentálne dospieť. A to masovo. Nie že by úplne odmietali zodpovednosť alebo bezhlavo rešpektovali autority. Ale bavia ich veci, ktoré pred desaťročiami bavili len deti. Dospelí ľudia sa oblečú do uniforiem a hrajú sa na vojakov, prípadne po sebe strieľajú farbu. A takýchto príkladov by sme našli stovky. Tisíce. Chcú si predĺžiť detstvo. Čítajú vyslovene infantilné knihy, teda ak vôbec čítajú. A v internetovom kníhkupectve im knihy vyberajú „knižní škriatkovia"! Dobre garážované tridsiatničky oblečené ako teenagerky maznavo koketujú pri barových pultoch. (No, to by ešte najmenej vadilo.) Chlapi v strednom veku sa ako deti na pieskovisku navzájom vystatujú svojimi novými autíčkami a hodinkami. Infantilizácia je všeobecná a netýka sa v žiadnom prípade iba Slovenska.

V každej spoločnosti a v každej generácii je určité percento (malé percento) ľudí, ktoré sa zaujíma o alternatívy, avantgardy, experimenty, vedu, filozofiu. Alebo ich prípadne vytvára. Často sa im hovorí intelektuáli. Vďaka nim svet funguje. To percento sa veľmi nemení, rovnaké bolo v stredoveku, v osemnástom, dvadsiatom storočí či dnes. To je v poriadku, tak to je. Mne však ide o tých ostatných. O väčšinu, ktorá sa čoraz viac uspokojuje s detskými zábavkami a postupne infantilnie.

Odmietanie mentálnej dospelosti znamená, že spoločnosť sa zmení na miliardové stáda džavotajúcich dospelých, ktorí sa budú chcieť hrať len malicherné hry, stratia záujem a radosť zo svojej práce, ktorú budú považovať len za povinnú jazdu na získavanie peňazí a úplne zblbnú.

Tento proces celkom pekne dokumentuje vývoj hollywoodskej dramaturgie. Kedysi Hollywood vytváral filmy pre deti, filmy pre mládež a filmy pre dospelých. Tieto oblasti boli pomerne prísne oddelené. Stačilo niekoľko desaťročí a hranice sa stali priepustnými, dnes sa už dokonca rozplynuli. V súčasnosti je mainstreamovým ideálom (z komerčného hľadiska) takzvaný rodinný film. Do kina majú prísť starí rodičia, mama s otcom a dieťa - v rodinnom filme si každý niečo nájde. To niečo samozrejme nebude bohviečo, nuž ale aspoň niečo. Na kvalite týchto vykalkulovaných filmov sa to podpisuje otriasajúco. A na mentálnej kvalite divákov týchto filmov ešte viac.


Autor: Martin Ciel

Foto: Fotobanka pixabay / úprava Rádio Devín

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame