Vo štvrtok 29. 3. 2018 v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie zaznelo oratórium Paulus. Vypočul si ho aj redaktor a recenzent Rádia Devín, Peter Cyprich.
SF-Paulus-oratórium (recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Nie je možné počúvať prvé Mendelssohnovo oratórium Paulus bez zohľadnenia jeho teologického, historického a osobného kontextu, ktorým je presiaknuté. Príbeh konverzie Šavla z Tarzu na Apoštola národov a prvého kresťanského teológa Pavla silno rezonovala aj u Mendelssohna. Skladateľov starý otec bol Moses Mendelssohn, distingvovaný židovský filozof. Zatiaľ čo sa starý otec snažil modernizovať judaizmus bez vymanenia z jeho právnych a morálnych podkladov, jeho synovia konvertovali na kresťanstvo. Čiastočne preto, že sa chceli vyhnúť silnému antisemitizmu 18. storočia. Ich ďalším dôvodom ale bolo vnímanie kresťanstva ako logického rozšírenia modernizovaného judaizmu.
Do oratória Paulus nemusíme vkladať veľa autobiografických prvkov - sám Felix konvertoval už vo veku 7 rokov. Určite sme však mohli zachytiť oba spomínané pramene jeho náboženského pôvodu. Oratórium Paulus vnímam ako klenutý prechod oratoriálnych diel od Bachových luteránskych chorálov cez katolícky hlavný prúd klasickej viedenskej školy - Wolfganga Amadea Mozarta, Josepha Haydna a Ludwiga van Beethovena. Z baroka čerpá najmä v stavbe diela - počujeme nezanedbateľný vplyv Bachových pašií, ktoré Mendelssohn znovu uviedol na koncertné pódiá. Osobne som v Paulusovi zachytil viacero Händlovi podobných spracovaní tém.
James Judd je dirigentom tisícky drobností. Oratórium Paulus napriek svojej dĺžke ponúka ideálny priestor na dokreslenie atmosféry jemnými eklektickými nuansami. Poslucháčsky zážitok oratória by sme mohli rozdeliť na dve roviny. Prvou je rovnováha dramatického príbehu, subjektívna meditácia a objektívna reflexia. Druhá rovina, ktorá určuje kvalitu tej prvej, má technický charakter - rýchle tempo, svetlé a jasné tóny a výrazne profilované sólové výstupy. Ako ale udržať rýchle tempo, ak na pódiu stojí veľký zbor a rovnako početný orchester? Ani sám Mendelssohn, hoci do partitúry zapísal metronomické značenie, nemohol predpísané tempo udržať - na premiére totiž dokázateľne oratórium uviedol s 200-členným zborom a 100-členným orchestrom. Judd sa teda zameral na prvú rovinu vnímania diela. A tu sa mu vo veľkej väčšine darilo.
Pravidelní návštevníci Reduty vedia, že naším najlepším vývozným artiklom je Slovenský filharmonický zbor. Sám Judd sa nedávno pre rádio Devín vyjadril, že: „mať takýto zbor je snom každého dirigenta, hneď od prvej skúšky môžeme pracovať na detailoch, pretože prídu brilantne pripravení." Najlepšie v oratóriu vyzneli chorálové party; Judd ich vytvaroval s veľkou citlivosťou a v brahmsovských siahodlhých oblúkoch. Ich interpretácia je sugestívna, s jemne zaobalenými harmóniami a s premyslenou dynamikou - niekoľkokrát proti predpisu autora, no s dôrazom na text. Slovenský filharmonický zbor pripravoval Thomas Lang, súčasný zbormajster vo Viedenskej štátnej opere.
Pri sólistoch na Veľkonočných koncertoch nastali dve zmeny. Tenorový part spieval Rainer Trost, sopránový Sibylla Duffe (Zibila Duffe). Napriek neočakávanému zastúpeniu - stojí za pozornosť, že sólisti začali skúšať s orchestrom deň pred koncertom - mali hostia čo ponúknuť. Naratívne recitatívy Sibylly Duffovej vyzneli s veľkou dramatickou naliehavosťou, pružný a lyrický hlas sólistke umožnovať mal nielen interpretačný nadhľad, ale aj kontemplovať nad obsahom svojich spevov. Po jej veľkej Jeruzalemskej árii som mal pocit veľkej oddanosti, akoby bola - a možno aj je, neviem povedať - hlboko nábožensky založenou osobou. Rainer Trost bol viac všemohúcim rečníkom. Priamočiaremu a znelému hlasu občas vo výškach chýbala znelosť. Basista Peter Mikuláš vo Filharmónii účinkuje často a jeho nominácia na sólo je vždy zárukou kvality. Tak tomu bolo aj teraz, hoci zvonivému hlasu s technickou zručnosťou nebolo vždy rozumieť. Altistka Anthea Barac (čítať ako napísané) je nositeľkou príjemne tmavej farby hlasu a s dobrou nosnosťou. Dvoch krátkych sólových partov v base sa zhostili členovia zboru Peter Kollár a Matúš Trávniček. Oboch poznáme ako sólistov z iných koncertov a môže nás tešiť, že dokážu reprezentovať nielen seba samých, ale aj náš prvý zbor.
Priznám sa, že Jamesa Judda som si obľúbil nielen ako dirigenta, ale vďaka našim častým a dlhým rozhovorom aj o osobných témach ho vnímam ako rozhľadeného, intelektuálne založeného človeka, ktorý má na prvom mieste rodinu a klasickú hudbu. Koncerty Slovenskej flharmónie pod jeho vedením sú dobre pripravené a pochvaľujú si ich aj samotní hráči orchestra. Nespornou výhodou Jamesa bolo, že nás dokázal previesť na sústredenie ťažkým dielom Felixa Mendelssohna Bartholdyho. Hoci dva hodinové bloky nedokážeme počúvať s plnou pozornosťou, je to ako nosenie vody v špinavom koši - voda v ňom síce neostane, ale aspoň sa kôš vyčistí.
Peter Cyprich
Foto/Zdroj: Sibyla Duffe (soprán)/Slovenská filharmónia
