Glosa týždňa Petra Krištúfka

Glosa týždňa Petra Krištúfka

Zakázané filmy

Pred časom som videl jeden zaujímavý film, vlastne historickú komédiu – Stratili sme Stalina, v origináli The Death of Stalin. Príbeh sa krúti okolo diktátorovej smrti a je značne čiernohumorne ladený, miestami ide až cez čiaru. Ale kto by sa nepotešil, keď vidí Steva Buscemiho ako Chruščova, Jeffreyho Tambora ako Malenkova, či Michaela Palina ako Molotova a ďalších skvelých hercov. Ako milovník histórie musím povedať, že hoci mnohé drsné či absurdné momenty sú zrejme veľmi presné a autentické, iné zas v záujme vtipu, či dramatických zvratov realitu ohýbajú. Ale o to tu vôbec nejde. Film vtipne glosuje desivú éru v dejinách Ruska a je dobre nakrútený.

Preto ma zaujalo, že ruské Ministerstvo kultúry odobralo tomuto britskému výtvoru povolenie na premietanie na území Ruskej federácie – a jedno ruské kino, ktoré sa o predvedenie pokúsilo, okamžite dostalo vysokú pokutu. Film Stratili sme Stalina údajne obsahuje „príznaky extrémizmu", je zameraný na „vyvolávanie nenávisti a zášti a ničenie dôstojnosti ruského človeka" a „kriví minulosť, aby obdobie 50-tych rokov v živote sovietskych ľudí vyvolávalo len hrôzu a odpor". Dôvody nechcem komentovať, ale Rusom sa jednoznačne podarilo stvoriť zakázaný film, ktorý určite uvidí veľká časť obyvateľov tejto krajiny.

Kedysi koloval obľúbený vtip – Ak má film mať úspech, musí byť zakázaný. No to sa dnes už bez dobrých stykov takmer nedá dosiahnuť. Dnešná doba, keď sú filmy takmer voľne prístupné a kedykoľvek stiahnuteľné na internete naozaj spôsobila, že zákaz zabezpečí obrovskú reklamu.

Podobne sa to podarilo s pomerne nevkusnou komédiou Interview z roku 2014, o zavraždení Kim Čong-una, ktorá sa stala najsťahovanejším filmom v dejinách. Pretože zákaz v Severnej Kórei a vyhrážky pred uvedením filmu, pretože ochranka pre členov štábu, pretože hackerské útoky na filmové štúdio, pretože ostré protesty diplomatov... A hit bol na svete. Pritom film za ten zážitok nestál a za iných okolností by som oň určite ani nezakopol.

Kedysi však – za dávnych čias, ktorým veria iba pamätníci – zákaz filmu naozaj znamenal katastrofu. Existovalo iba pár kópií a tie boli pekne krásne zamknuté v trezore. Dielko sa z neho síce neskôr, po zmene režimu, dostalo, no častokrát nemilosrdne zostarlo a diváci si ho nemohli vychutnať vtedy, keď pôsobilo najlepšie a najpresnejšie.

Podobný problém nastal, ak napríklad nemohla vyjsť na platni obľúbená pieseň. Taký Dežo Ursiny mal v osemdesiatych rokoch tento problém s celým albumom Neberte nám princeznú, ktorý obsahoval hudbu pre rovnomenný televízny film. Istý známy a vplyvný nemenovaný textár, konkurent – ktorý dokázal byť „hore" za každého režimu – sa zasadil o to, aby piesne za socializmu samostatne nevyšli. Fanúšikovia tak boli odkázaní na sporadické vysielanie muzikálu v televízii. Prípadne si kdesi pokútne zháňali zašumenú magnetofónovú pásku. A autori mohli zabudnúť aj na primerané tantiémy, ktoré v prípade piesne Slová, mohli byť dosť vysoké.

No ale nechcem odbiehať...

Zakázané filmy sú v dnešnej dobe lákadlom pre divákov a ich zákaz sa absolútne míňa účinkom. Zostávajú len chabou útechou pre tých, ktorí nepochopili, že internet priniesol naozajstnú slobodu. Okrem iného.

Pretože, podľa takmer až mystického textu, ktorý som si v jednom hoteli v Pekingu musel prečítať, kým som dostal pripojenie: Prístupom k tejto službe súhlasíte s tým, že web je veľkým a skľučujúcim miestom s množstvom používateľov a ešte väčším priestorom pre Dobro i Zlo.


Peter Krištúfek

Foto: záber z filmu Stratili sme Stalina

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame