ČAS!
Našla som si trochu času, trochu Teba - aby som Ti napísala. Už dávno som chcela, len nebolo kedy. Aby som Ti napísala, možno troch viac razantne, ale zato úprimne - rob už so sebou niečo! Je Ťa málo. A nie len to. Je Ťa stále menej. Všetci sa sťažujú. Ty to necítiš? Rokmi, storočiami a tisícročiami Ťa prevážila otrlosť, či nedostatok empatie alebo to nebolo tak vždy?
(Až teraz som si uvedomila, že Ti tykám, nie je to nevhodné? Registrujem Ťa však takmer celý svoj život, tak snáď môžem. Môžem? Budem Ti ďalej tykať.)
Musím sa priznať, často nad Tebou rozmýšľam. Myslím na Teba v súvislosti so sebou samou. Jednak cez svoj život - ako rýchlo beží, čo je už za mnou a čo vlastne definitívne preč a jednak aj cez tú dennodennú prevádzku. Veď moje dni spája - okrem iného - práve to, že nestíham všetko, čo by som chcela. Farebnými fixkami v diári presúvam úlohy a povinnosti zo dňa na deň. Čas je to, po čom túžime. Ale ešte viac túžime po tom, aby sme ho čo najlepšie využili. A dá sa povedať, že tak je to so všetkým.
Nemať dostatok času môže ľudí hecovať k efektivite v práci, k spĺňaniu nesplniteľných dedlajnov, dosiahnutiu nedosiahnuteľných cieľov. Ale tento prístup - pretekanie sa s Tebou - nemôže vydržať dlho. A vtedy prídu na rad dni voľna. Víkendy, dovolenky, prázdniny, čas len pre seba a pre tých, ktorých chceme k sebe zahrnúť čo najbližšie. Vtedy je dobre. Alebo vtedy môže byť dobre. Máme k šťastiu o jeden predpoklad viac. Ak sa staneme šťastní len preto, že máme čas, je to ešte luxusne bezproblémové. Kritérií je totiž oveľa viac. Zabudnúť na ne má tiež svoj zmysel. Každý podľa seba.
Okrem bežného života, takého, ako ho my poznáme, sú aj iné životy. Extrémne, na hranici života a smrti. Vojny, živelné katastrofy, hlad, nespravodlivosť a všetky tie hrôzy, ktoré z toho ďalej vyplývajú. Prečo sa tak neúmerne dlho zdržuješ pri takýchto situáciách? Teba výstrel nezasiahne, požiar nedosiahne, ani hlad Ťa nepritlačí k múru, Teba nie, ale čo tak urobiť to pre tých ostatných, ktorí trpia? A pritom všetko to trvá tak strašne dlho.
Keby to bolo také jednoduché, tak poviem - teda nie ja, ale niekto lepší, silnejší - tu spomaľ, tu je zdravie, láska, šťastie, porozumenie, nech to všetko trvá. A tu, ponad túto katastrofu sa len tak šup šup prekoprcni. Veď táto planéta, príroda, ľudstvo, dosť si vytrpeli a ďalej sa rútia, kamsi...
Čas, si večná hodnota, liek na všetko. Vedeli to už v antike. Ovidius povedal, že „Čas mierni bolesť." Zaoberali a stále sa Tebou zaoberajú veľké osobnosti - vedci, filozofi, umelci. Zo všetkých pohľadov. Stačí si len vybrať. Albert Einstein povedal, že „Čas je iba ilúzia." Mnohí na Teba nahliadali cez efektivitu. Anton Srholec hovoril, že „Najväčšia hodnota je čas... zabíjanie času je najväčší zločin." Podobne to videl Benjamin Franklin: „Máš rád život? Potom nemrhaj časom, pretože to je látka, z ktorej sa skladá život." Známy je aj citát od Henryho Forda: „Zistil som, že väčšina ľudí sa dostane dopredu v dobe, keď ostatní mrhajú svojím časom." Steve Jobs dobre vedel, že náš čas je obmedzený, a tak vyzýval ľudí, aby ho nemíňali na život niekoho iného. „Aby človek dosiahol niečo veľké, potrebuje dve veci: plán a nedostatok času," tvrdil Leonard Bernstein. Páči sa mi pohľad Andyho Warhola: „Vždy sa hovorí, že čas všetko zmení, ale v skutočnosti to musíte zmeniť sami." A po svojom, láskavo a trefne uvažoval o čase aj Jan Werich, ktorý povedal: „Pamäť je výsadou hlúpych. Múdry nemá čas si pamätať, múdry musí vymýšľať." Bjornstjerne Bjornson to videl osudovo, keď tvrdil: „Čo nepríde v pravý čas, to nepríde nikdy.". A Pascal upozorňoval na to, že časom sa aj my meníme, preto práve čas zmierňuje bolesti a utišuje hádky.
Tento list Ti píšem do snehu. Všetko, čo je napísané do snehu, je ľahko pominuteľné. Je to otázka času, možno prozreteľnosti, osudu, náhody, vyššej sily. Môže zamrznúť v kocke ľadu a byť v nej naveky - tak ako to vedci skúmali so slovom láska - alebo ho do sekundy môže odviať vietor. Aj Ty si jednou z foriem spomínanej vyššej sily, je to na Tebe.
Zuzana Golianová
V Bratislave, 19. decembra 2018
