Požiadali ma, aby som napísal list. Do snehu. Priznám sa, zaskočilo ma to a hneď som začal spomínať, kedy som písal ozajstný list naposledy. Hádam pred siedmimi rokmi. No, aj sa trochu hanbím, že tak dávno. Vlastne teraz som rád, že to trochu napravím. Len komu napísať? Mám totiž len jeden pokus. Osobností, ktoré si vážim a rád by som im napísal, je veľmi veľa: Vinco Šikula, Louis Armstrong, Jesenský, Gershwin, Werich, Voskovec, Ježek, Suchoň, Jiří Suchý, František Krištof Veselý a podobne. Naozaj je ich veľa.
Náhoda je ale kráľovná inšpirácie a pomohla mi aj teraz. Moja partnerka Evka ma jemne, ako to už ženy vedia, náhodou usmernila. „Veď napíš, ako sme na Vianoce...". Milí poslucháči a tu je výsledok.
Vážený pán, Tomáš Janovic,
úvodom môjho listu si Vás dovolím srdečne pozdraviť a popriať Vám pevné zdravie a naďalej sviežu myseľ , akú máte celý svoj plodný a tvorivý život. Aj tento môj list vznikol len vďaka Vášmu dielu a múdremu humoru, ktorý nám láskavo dávkujete v aforizmoch a básňach.Máme na Vianoce takú tradíciu a malý vianočný rituál. Vymysleli to deti a dodržujeme ho, aj keď už trochu podrástli. V novembri, na narodeniny najstaršieho syna Michala, si vyžrebujeme jedno písmenko v abecede. Podľa toho potom každý vymyslí a zaobstará, kúpi, či vyrobí darčeky pre ostatných. Názov, značka, účel darčeka sa jednoducho musí začínať na vyžrebované písmeno. Tak sme už hľadali darčeky napríklad na E, C, R, atď. Treba pripomenúť, že by to mali byť vtipné darčeky. Rozbaľujeme ich na štedrý večer, ešte pred slávnostnou večerou. Slúžia na uvoľnenie hektickej atmosféry príprav a očakávania.
Minulý rok sme si takto vyžrebovali písmeno „J". Od dňa žrebovania, 18.11. do Štedrého dňa sme jeden druhého sledovali, aké slová používa na písmeno J. Potom sa šibalsky usmievajúc, alebo rýchlo utekajúc do obchodu, sme zhromažďovali darčeky s jediným cieľom rozveseliť a rozosmiať obdarovaného. Večer sa priblížil a už sme sa nemohli dočkať, kedy začneme rozbaľovať darčeky na „jéčka". Postup je taký, že začíname od najmladšieho člena pri stole a postupne každý rozdá svoje darčeky ostatným a obdarovaní ich postupne rozbaľujú a komentujú. Nuž a tak sa stalo, že hneď traja sme kúpili ako darček knižku Tomáša Janovica Jajkele sa Rozpráva s bohom.
Smiali sme sa, keď tretí z nás rozbaľoval túto vtipnú zbierku a potom sme si ju celú pri stole prečítali na striedačku. Niekto potom z knižnice priniesol aj ďalšiu Vašu knihu a deti, ktoré zrazu nepotrebovali mobil, komentovali, aké je to vtipné, aké je to presné, ako mu to mohlo napadnúť... Bol to vlastne Janovicov štedrý večer. Ale mohli by sme povedať, že vlastne Janovicov celý rok, lebo následne sme dopĺňali knižnicu Vašimi dielami, ktoré nám ešte chýbali. A teraz sa k nim často počas roka vraciame. Smiech cez slzy je oslobodzujúci a dnes to veľmi potrebujeme.
Vážený pán Janovic, Ďakujem Vám za tento vianočný večer s vašou poéziou a za všetky Vaše diela. Na záver mi dovoľte parafrázovať verše Daniela Heviera: „Pocit, že niekde je a tvorí Tomáš Janovic, ma napĺňa nádejou, že sa tu dá žiť."
S pozdravom a úctou
Roman Féder
Vištuk, 17. decembra 2018
