List písaný do snehu...dnes píše Laco Kerata

Dobre, vôbec neviem či som ten pravý. Každý je nejaký. Ale byť zatvorený tu v zásuvke už druhý rok, to považujem za nespravodlivé. Väčšinou je tu tma. Isteže, dá sa to vydržať. Mohol som sa ocitnúť inde. Vonku, skúšaný vetrom, dažďom, snehom. Vlastne taký celý pokrčený by som sa premenil na osudovú kašu a potom už nič. Iste, netreba myslieť iba na tie najhoršie veci. Je mojím údelom čakať. A potom to príde. Otvárajú sa dvere, vŕzgajú parkety, vysunutie zásuvky, nie veľmi prudké, aby mi nezaskočilo a zrazu sa dotýkajú jemné prsty, palček, ukazováčik, prostredník, spravené nechty, nalakované, vybrúsené, asi dámske. Alebo pánske nenalakované? To nie je vôbec podstatné. Som list – on, mužského rodu. Viem, tie dženderovské otázky treba riešiť v tejto dobe najmä korektne. Dobre, asi som sa zaplietol. Ale zdôrazňujem, ja som on – list. Prepáč. Aj by bolo lepšie keby si ma zo zásuvky vybral „on", lebo by som mu azda lepšie rozumel, ľahšie by som pochopil čo chce „on" na mňa napísať.

Babe? Žene? Dáme? Stále sa okolo toho krútim, ako v špirále. Ospravedlňujem sa, asi obsahujem vo svojom vnútri všetky tie zastarané, skostnatené pocity, zlozvyky, ktoré tá nespravodlivá zastaraná sexistická civilizácia na mňa naliala a vsiaklo to do mňa a nedá sa mi vyžmýkať. Predstavujem si, že by na môj povrch bol napísaný vianočný list, romanticky povedané - „príhovor žene do snehu". Keby niekto z vás pánov, mužov, chlapov chcel, môžem vám aj pomáhať to napísať. Našepkával by som, navádzal, lebo ja si myslím, že mám talent, to po prvé a po druhé cez telo zásuvky aj tak cítim vrenie, tlkot, pulzovanie života a všeličomu tu z môjho pokoja dokážem porozumieť. Dobre, preto tu asi čučím, lebo dnes sa už píšu „ímejly", ja papierový list som zastaraný, nemoderný. A je to so mnou aj komplikované, treba ešte obálku, poštovú schránku, alebo pamätať si otváracie hodiny na pošte. A tá investícia, môžeš na mňa minúť aj jedno celé Euro (!), aby som sa ocitol u adresáta. Ja by som, s dovolením, napísal asi toto. Opakujem išlo by o vianočný „pozdrav manželke do snehu". Tak, píšem, alebo diktujem?

Milá moja, to ale pozeráš, že som Ti napísal list, čo?! Kukuk! Héj! Myslela si si, že ja necitlivý pologramotný hrubý mužský tvor Ti nedokážem nič napísať. Servus, moja pekná, normálne sa teším na Vianoce! Nažerieme sa, pardon, napapáme, vypijeme, pustíme si nejakú super muziku. Dobre, začneme najskôr tými nudnými koledami, ktoré máme na kazete od Tvojej babičky, ale potom si dáme Lennona, hlavne, (vyslovím foneticky)Happy Christmas. Pamätáš si? To sme si dokola púšťali, keď sme strávili prvé spoločné Vianoce v tej garsónke, kde fúkalo spod okien. A počuj, vyhodíme ten odporný zaprášený umelý strom a pôjdem niekedy za súmraku vyťať nejakú metlu do lesa. Dobre, to sa nemá, pardon, pardon, to je krádež, sorry, zájdem, teda, autom do nejakého supermarketu a kúpim živý stromček. Vieš, mohlo by sa nám dobre žiť, keby si občas aj niečo navarila. Ja môžem niekedy kúpiť mäso, aj zemiaky, aby sme si stále neobjednávali len pizzu. U nás u babky voňala vždy polievka a možno preto sme boli na seba trochu lepší. A na Vianoce si uvarme kapustnicu, kúpim kapra, dobre? A budeme doma! Nepôjdeme k vašim, ako si pre zmenu chcela, tam sa asi ani všetci nepomestíme. Budeme mať domov doma, dobre? Jasné, ak si želáš vyberiem si zo skrine ten oblek a nejako sa do neho natiahnem. Sako si zapínať nemusím, nie? A mám pre Teba vymyslený darček! Budeš sa smiať! Aspoň dúfam! Viem, že som nenapísal nič múdre, som normálny, obyčajný chalanisko z ulice a mám ťa rád. Aj s tým deckom by sme už mali niečo urobiť, aby sme neboli sami. Nemôže nám stačiť len tvoj ratlík Ťapko! A sľubujem, že prestanem chodiť na pivo! Tak, dúfam, že som ťa týmto listom aspoň trochu prekvapil a najmä potešil. Pozdravujem Ťa. Tvoj chlap.

Vidíte, dobre napísané, však? Zámerne som nenapísal meno, aby sa to dalo použiť, takpovediac, univerzálne. Uvedomujete si, že som tým listom vystihol dobu? Naše vzťahy? Dobre, nie je to napísané až tak romanticky. Ale závan romantiky v tom je, nie? Mladý sa celkom snaží.

Tak skús si ma vyhľadať! Aj keď som obyčajný zdrap papiera, ale vždy môžem potešiť. Nazri do zásuvky! A môžeš si to napísať aj po svojom, toto bol len taký nápad. Krásne Vianoce, Tvoj list.

V Bratislave,

3. decembra roku Pána 2018.