O labyrinte BIB

O labyrinte BIB

Glosa Zuzany Bartošovej

Na jeseň sa v mestách organizuje množstvo kultúrnych podujatí. Napriek letným aktivitám, ktoré oživujú námestia a parky, je to tradične jeseň, kedy sa otvárajú významné výstavy. Výtvarný život konkrétneho mesta dostáva ďalšiu dimenziu. Bratislava nie je výnimkou.

Už od roku 1967 sa tu koná Bienále ilustrácií, ktoré má všetky atribúty, aby sme ho mohli považovať za prestížne: inštitucionálne zázemie, patričnú organizačnú prípravu, medzinárodnú účasť vystavujúcich autorov, súťažné ocenenia, nezávislú porotu, dokonca odborné sympózium. Tento rok sa venovalo téme: Umenie verzus komercia.

Ak si nájdete čas a zájdete do Slovenského národného múzea v Bratislave na tohoročný BIB, asi z neho neodídete nadšení. Labyrint stereotypných panelových zostáv s ilustráciami ku konkrétnym knihám, ktoré zväčša na výstave chýbajú, silne pripomína doby minulé. Na spôsobe prezentácie sa za polstoročie nič nezmenilo. Väčšinu ilustrácií si deti môžu pozrieť len z náručia rodičov alebo starých rodičov, rovnako ako niekoľko kníh, ktoré sú medzi panelmi amatérsky a pomerne vysoko zavesené.

Pri pohľade na vydarené kresby budete určite zvedaví, čo autora k nim inšpirovalo, teda na knižnú predlohu. Ilustrácia nie je voľné umenie – má korešpondovať s konkrétnym textom, jeho príbehom, atmosférou a akcentovať požiadavky vekovej kategórie, ktorej je určená. Psychológovia i historici umenia sa dlhodobo týmto otázkam venujú. A deti, ak ich na výstave budete mať so sebou, chcú aspoň v náznaku počuť k obrázkom príbeh.

Kedysi, keď BIB začínal, tvorili prevahu vystavených diel ilustrácie ku klasickým rozprávkam. Stačilo na paneli uviesť meno autora, krajinu, kde tvorí a názov knihy, ku ktorej sa kresby viažu. Všetci si dokázali predstaviť notoricky známe príbehy a porozprávať ich aj deťom, s ktorými na výstavu prišli.

Dnes to už nestačí. Situácia je úplne iná. Väčšinu vystavených diel tvoria ilustrácie k príbehom súčasných autorov. Ani sčítaný dospelý divák nemá šancu, aby ich poznal a porozprával zvedavým deťom. Preklady kníh, ktoré vyšli nedávno v rôznych kútoch sveta na Slovensku ešte neexistujú a polyglotov ovládajúcich severské či ázijské jazyky je medzi nami málo.

A tak sa výstavou prechádzate obklopení zaujímavými kresbami či grafikami, ktorým nerozumiete. Vnímate ich dekoratívnu hodnotu, ale nie posolstvá, ktoré mali na mysli autori, keď ich tvorili. Môžete sa utešiť tým, že nevidíte gýče, ktorých sú plné knihy pre deti v našich kníhkupectvách. Ale to je, podľa mňa, málo. Myslím, že by si každý vystavený súbor ilustrácií zaslúžil krátku anotáciu textu, ku ktorému vznikol, a to priamo na paneli. Diváci by porozumeli a možno by ich bolo aj na výstave viac, ako teraz.

Atakovať nadprodukciu gýčových ilustrácií v knihách pre deti, ktorá u nás nemá historickú obdobu, by mohla byť vážna méta pre komunitu BIB-u. Cieľ pre odborníkov, ktorí sa tešia z výstavy, z osobných stretnutí, z ocenení, ale diskutujú – aj o komercii, ktorá je príčinou gýča – viac-menej len medzi sebou. Tlak na to, aby vydavateľ ocenených kníh mohol rátať s finančnou podporou z verejných, aj grantových zdrojov, by síce situáciu radikálne nezmenil, ale časom by určite priniesol výsledky. Diskusie o kvalite ilustrácií pre deti, ktoré sa kedysi viedli verejne, nielen medzi odborníkmi, by tak možno opäť dostali zmysel.

Som trochu nostalgická. Pri prehliadke aktuálneho BIB-u si spomínam na moje detstvo, kedy najlepší umelci Československa ilustrovali tie isté tituly, napríklad Andersenove rozprávky. Ja som na jedny Vianoce dostala české vydanie s Boudovými ilustráciami, brat o čosi neskôr slovenské s Hložníkovými. A rodičia pri večeri diskutovali, ktoré z nich sú výstižnejšie. Ešte, že tohoročnú cenu Poštovej banky získal na BIB-e Dušan Kállay, umelec, ktorý tvorí pre detské knihy na rovnakej výtvarnej úrovni a s rovnakou dávkou porozumenia, ako majstri môjho detstva.

26. september 2017

Zuzana Bartošová
bartosova-glosa.jpg
Foto: z FB BIB

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame