O Zuzane Mináčovej

O Zuzane Mináčovej

Glosa Patrika Lančariča

„Či žijeme alebo zomrieme, hviezdy budú svietiť a motýle lietať."

V Slovenskom inštitúte v Prahe prebieha od 7. septembra výstava fotografky Zuzany Mináčovej „Ako to bolo za komunizmu". Výstava zachytáva komunistickú agitáciu a neobyčajným spôsobom približuje život v období totality. A ide naozaj o unikátnu výstavu, pretože fotografie boli dosiaľ nezverejnené. Mináčová celé roky svojím objektívom zaznamenávala nápisy, ktoré špatili nielen naše ulice, ale aj náš život. Podľa jej slov, zhromaždila viac ako päť tisíc diapozitívov komunistických agitačných tabulí, ktoré strašili úplne všade a nebolo ich možné prehliadnuť. So Sovietskym zväzom na večné časy, Lenin večne živý, Proletári všetkých krajín spojte sa. Súčasťou expozície je aj niekoľko krátkych filmov, ktoré nás svojím obsahom, atmosférou i humorom vracajú do minulého režimu.

Humor k Zuzane Mináčovej patrí. I keď práve jej osud veselý vôbec nebol. Narodila sa v Bratislave v čase nie príliš priaznivom pre bezstarostné detstvo. Mala osem rokov, keď ju rodičia ukryli na vidieku zo strachu pred nacistami. V roku 1944 sa Zuzana Mináčová ako trinásťročná dostala do koncentračného tábora Osvienčim. Stratila takmer celú rodinu. Keď sa o rok neskôr vrátila, išla asi na mesiac do základnej školy. Ale potom, čo prežila, jej problémy spolužiakov pripadali tak malicherné, že sa zariekla, že do školy už chodiť nebude. Zhodou okolností mala fotoaparát Kodak Box a tak si povedala, že pôjde do učenia na fotografku. Do vtedy sa u nás v tomto odbore ženy uplatňovali iba minimálne. Prevádzkovali portrétne ateliéry, alebo fotografovali pre časopisy. Zuzana Mináčová po škole nastúpila do filmu, kde bola napokon takmer celý svoj profesionálny život. Pracovala v Slovenskom filme na Bratislavskej Kolibe. Tam sa venovala reportážnej filmovej fotografii. Vytvorila množstvo známych „fotosiek" slovenských filmov. Mnohé z jej fotografii sa objavili na filmových plagátoch. Najviac ju zaujali herci. A zaujali ju natoľko, že sa stali jej celoživotnou témou i vášňou. Hoci, ako sama spomína: „päťdesiate roky mali svoje veľmi temné stránky, no pri filme to stále bolo oveľa lepšie než inde." Viacerí filmári boli nepriatelia komunizmu a to ju s nimi spájalo. Už viac ako 40 rokov fotografuje na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Jej fotografie svetových hviezd sú už legendárne. Zuzana Mináčová, ale nefotila len film. Od polovice 60. rokov je jednou z hlavných predstaviteliek slovenskej, respektíve československej umeleckej fotografie. Svoje fotografie často zoraďuje do cyklov. Cyklus sa stal jej doménou a bola to práve Zuzana Mináčová, kto ho v našom kontexte na výstavách etabloval. Väčšina týchto cyklov, aj portréty hercov sú prepojené s prírodou. Neskôr sa venovala aj experimentálnemu portrétu. Veľkú odozvu zaznamenala jej výstava NÁVŠTEVA, reagujúca na sovietsku okupáciu v auguste 1968.Sú to zábery pozatieraných nápisov na stenách, vyjadrujúce protesty voči obsadeniu Československa. „Text presvital, takže vzniklo niečo ako graffiti". Z obavy, že sa všetky nápisy stratia v nenávratne začala Zuzana Mináčová, podľa jej vlastných slov, tie steny a múry zbesilo fotografovať. Išlo o poslednú výstavu vyjadrujúcu odpor k okupácii. V období komunistickej totality bola pre ňu tou najväčšou hodnotou sloboda. Vypovedá o tom jej fotografia s rybkou v pohári vody. „Vidíme síce more, ale je nám zakázané doň vstúpiť". V tých rokoch sa inak ako v metaforách vyjadrovať nedalo. No, pre Zuzanu Mináčovú bol útek do inotajov umelecky veľmi príťažlivý. Meno Zuzany Mináčovej je v slovenskej a českej fotografii pojmom. Povedané slovami českej teoretičky a kritičky umeleckej fotografie Daniely Mrázkovej: „ Mináčová sprítomňuje generáciu tvorcov, ktorá koncom 60. rokov vtrhla na umeleckú scénu a razom rozšírila dovtedajšie možnosti fotografického výrazu: konceptuálne poňatými cyklami, časovými i pohybovými sekvenciami, špeciálnymi technickými finesami. Do histórie je zapísaná ako „nová vlna" a Zuzana Mináčová je bytostná časť jej duše". Stala sa legendou.

Jej výstavu pod názvom „Ako to bolo za komunizmu" je možné vidieť v Slovenskom inštitúte v Prahe do 2. októbra.

Patrik Lančarič pokus1.jpg

Foto: Zuzana Mináčová

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame