Šok

Mám návrh. Takzvaný „šoknávrh“. Ide o to, že jedným z kritérií porovnávania vysokých škôl je aj nástupná mzda ich absolventov. Jednoducho povedané, zisťuje sa, ktorá fakulta má akú cenu na trhu práce. Ak si napríklad firma Google „kúpi“ softvérového inžiniera a ponúkne mu mzdu vyššiu než je oficiálny plat premiéra tejto krajiny,  je to pre materskú katedru výrazný morálny kredit. Má to však jeden háčik. Presnejšie: hák. Obrovský hák v podobe absolventov žurnalistiky. Kým ich jedna časť, tá náročnejšia, zamieri do serióznych (alebo aspoň serióznejších) médií so zlým nástupným platom, tá druhá, tá menej náročná, či len jednoducho na pokraji existenčného zúfalstva, pôjde do bulváru, ktorý síce nie je seriózny, ale platí oveľa, oveľa lepšie. V praxi to teda vyzerá tak, že čím vyšší koeficient trhovej úspešnosti fakulta bude mať, tým viac dobre platenej bulvárnej komercie vychová. Nástupný plat redaktora v takomto plátku býva o tretinu vyšší ako u kolegov v tých iných médiách. A tu by som si dovolila predniesť svoj návrh. Síce prácny, ale spravodlivý.  Pre hodnotenie konkrétnej fakulty žurnalistiky by sa spolu s platom absolventa zároveň uviedlo, koľkokrát vo svojich výstupoch použil slová šok - šokovať - šokovaný - šokujúci. Tento počet by sa z platu odčítal. Povedzme, že začínajúci novinár takzvaného „spoločenského“ týždenníka s  mesačným platom 1000  € použije za mesiac dvestokrát varianty slova šok. Čiže jeho plat pre účely porovnávania bude 800 €. Kým novinár týždenníka o zelenine, ktorý ani raz za mesiac nikomu neprezradil čím krtko šokoval dážďovky, by tých svojich 600 € mal aj do štatistík.
    Možno si poviete, že niet nič jednoduchšie ako slovo šok vynechať a bulvár zostane i tak bulvárom. Omyl. Bez nadpisu typu: „Slovensko v šoku: autobus smrti napredaj“, alebo „Šokujúce priznanie tehotnej: nenosím spodnú bielizeň!“ alebo: „Toto zbadal šokovaný poštár“, bulvár nemôže existovať. Predsa jeho podstatou nie je o niečom informovať, ale vyvolať zdanie, že informuje o niečom mimoriadnom. A to dosiahne jedine tým, že vám už v titulku oznámi, že nasledujúca správa doteraz otriasla každým, kto sa o nej dozvedel a vy sa ju smiete dozvedieť tiež a dosýta sa „vyotriasať“.
    Samozrejme, preháňam. Ako vždy. Ale pripadá mi absurdné, aby v dobe, keď majú novinári taký obrovský vplyv na spoločnosť, boli školy, ktoré ich pripravujú, hodnotené (aj) podľa výšky platu svojich absolventov.
    Mimochodom: ak by študenti jednej katedry herectva šli po promócii pracovať do pornofilmu a študenti druhej do národného divadla, ktorá by mala vyšší koeficient úspešnosti? A nepriamo: ktorá by teda mala vyšší morálny kredit?

Autorka: Daniela Kapitáňová