Za Olegom

Témy

Za Olegom

15. 03. 2018 14:15

List redaktorky Odboru vlastnej tvorby Slovenského rozhlasu a bývalej šéfdramaturgičky Rádia Devín Evy Reiselovej nebohému spisovateľovi, vydavateľovi a nášmu rozhlasovému kolegovi, Olegovi Pastierovi, ktorý nás opustil 15. 3. 2018 vo veku nedožitých 66 rokov.


Drahý Oleg,

včera som bola na cintoríne porozprávať sa s otcom. Tiež odišiel v marci... možno sa tam hore stretnete. Mal rád knihy, ako Vy, aj život, ako Vy a teda - aj cigarety, ako Vy. Do konca.

Viete, že sa poznáme už tridsať rokov? Môj muž ma vzal spolu s Karolom Chmelom na Konfrontácie ešte v 1988. Teraz sa mi zdá, že dávno pred Nežnou, ale bolo to len pár mesiacov... aká je tá pamäť zvláštna. Vy ste mi otvárali svet samizdatu (ja som ani nevedela, čo to slovo znamená), zoznámili ste ma so spisovateľmi, básnikmi, ktorí písať mohli, ale tak akurát do svojho šuplíka. Vy ste sa starali o to, aby ich dielo nezostalo v šuplíku. A mne - bez povýšenosti - ste vysvetľovali, rozprávali, čítali... tak veľa som sa od Vás naučila. Naše cesty sa pretínali aj po Nežnej, ale už nie tak intenzívne. Vy ste vydávali knižky a časopis Fragment a popravde - o literárnom živote bol pre Vás vždy lepší partner na rozhovor môj muž, ako ja. Vôbec mi neprekážalo byť „plus jeden", rada som Vás počúvala.

Len nedávno som hovorila, že Váš hlas sa narodil pre rozhlas. Keď počúvam Vaše Rodinné striebro, ale aj iné pásma a fíčre, pôsobíte na mikrofón veľmi prirodzene a zvláštna, svetlá, ale akoby piesková farba Vášho hlasu dávala Vašim rozhlasovým dielam nový rozmer. A ako rád ste sa hrali spolu s režisérmi, predovšetkým Robom Horňákom, so zvukom! Vaše fíčre sú naozaj fíčrami - spájajú umenie a publicistiku v esenciálnej podobe tohto žánru.

Drahý Oleg,

chcela som za Vami prísť, aby ste mi porozprávali v rozhlasovom antikvariáte o Vašich obľúbených knihách. Tešila som sa, že Vás uvidím. Aj Ľudmilu. Stále som to však odkladala, že počkám, kým Vám bude lepšie... Už nebude. Iba ak v metafyzickom zmysle.

Drahý Oleg,

chýbate mi. A budete mi chýbať. Som presvedčená, že dnes si to hovoria mnohí, lebo Vy ste neboli len ten, kto veľa spravil pre literatúru na Slovensku a treba si ho vážiť, Vy ste boli človekom, ktorého bolo radosť mať rád. Mne tejto radosti bolo dopriate. Je mi smutno. Veľmi. Nesmierne. A žiadne „ale" , ktoré by pomohlo, nehľadám. Je čas smútku a čas radosti. Čas radosti som si prežila, prišla chvíľa naplniť aj čas smútku.

Vaša čitateľka, poslucháčka a dúfam, že aj kamarátka

Eva Reiselová


Foto: Matúš Zajac

Živé vysielanie
??:??