Glosa týždňa Zuzany Bartošovej: Zasvätení ľudia v pozadí

Glosa týždňa Zuzany Bartošovej: Zasvätení ľudia v pozadí

Žijeme v digitálnom svete - webové prehliadače sú dennou samozrejmosťou, technológie napredujú rýchlosťou, ktorú asi ani nie sme schopní zachytiť. Ale nadšenie, záujem, sila ľudskej výpovede sú nenahraditeľné. O zasvätených ľuďoch v pozadí hovorí samostatná vedecká pracovníčka Ústavu dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied, Zuzana Bartošová.

Zasvätení ľudia v pozadí

Začiatkom novembra som sa zúčastnila v Slovenskom národnom múzeu medzinárodnej vedeckej konferencie Revolúcia Nežná a digitálna. Siahla som do spomienok a predniesla príspevok Slovenská národná galéria v čase Nežnej revolúcie. Veď som ju v rokoch 1990 až 1992 viedla.

Hľadajúc inšpiráciu pre príspevok som v Lidových novinách našla rozhovor s Glenom D. Lowrym, riaditeľom Múzea moderného umenia v New Yorku s názvom Chceme byť múzeom budúcnosti. Lowry na otázku, či nástup nových technológií považuje za mimoriadny moment ľudských dejín, odpovedal: „Je nebezpečné nazerať na akýkoľvek moment dejín ako na mimoriadny. Vynález kníhtlače považujem za omnoho významnejší... Novým technológiám sa v múzeu tiež budeme venovať, ale nechceme byť nimi posadnutí... myslím, že ľudia chodia do múzea kvôli autentickej skúsenosti, ktorú nesprostredkuje žiadna technológia."

Na otázku, aká je podľa neho úloha múzea dnes, odpovedal, že sa „zmenili očakávania, ktoré má spoločnosť voči múzeám: ".... Keď som vyrastal, chceli ľudia v tichu múzeí hľadať unikátne spojenie s umeleckými dielami... Dnes ľudia navštevujú múzeá, aby boli v spoločnosti ostatných. A s tým prišlo... očakávanie účasti, participácie. Výzvou dnešnej doby je uspokojiť oba zážitky, tak možnosť tichého rozjímania, ako túžbu po spoluúčasti." Pripomínam, že Glen D. Lowry uvažoval o múzeu výtvarného umenia, o galérii, ako sa u nás hovorí.

Nebudem opakovať myšlienky môjho príspevku na konferencii. Zaujali ma však názory viacerých zahraničných účastníkov. Skúsených, renomovaných. Rovnako ako Lowry akceptujú využitie nových technológií v každodennom živote múzea, ale svoje príspevky končili výzvou, aby sa viac pozornosti venovalo pracovníkom múzeí. Vzdelaní ľudia, ktorí vedia divákom patrične odpovedať na ich otázky, sú podľa nich v digitálnej ére tou najvyššou hodnotou.

S tým súhlasím. Kultivovaní pracovníci múzeí humanizujú prostredie, kde sa ľudskosť a otvorenosť očakáva. Výstavy sa z uhla pohľadu na ich vklad líšia. Na tých, ktoré sa venujú prierezu tvorby jednej osobnosti, zväčša plánujú stretnutie a diskusiu s autorom, alebo kurátorom výstavy. Takéto sú aktuálne prehliadky tvorby Mateja Kréna v Galérii mesta Bratislavy a Laca Terena v Slovenskej národnej galérii.

Náročnejšie je organizovať kontakt s publikom pri panoramatických výstavách. Jedno však majú rovnaké: vernisáž. Vtedy prídu všetci, ktorí umelca a jeho tvorbu, alebo tému výstavy poznajú, pozrú si expozíciu, vypočujú úvodné prejavy a pozhovárajú sa. Zaskočila ma však vernisáž výstavy Miesto činu, fotografií maďarského akčného umenia v bratislavskej Open Gallery. Jej protagonista Sándor Pinczehely ma na ňu osobne pozval, inak sa o nej nedozviem. Na vernisáži bola len hŕstka ľudí a ako sa pri rozhovore s nimi ukázalo, boli to zahraniční účastníci iných vernisáží Mesiaca fotografie. Méta, aby sa divákom otvoril svet umenia už vernisážou, zlyhala. Diskusie a stretnutia autorov s publikom kurátor výstavy neplánuje.

S iným prienikom do kultúrneho života ráta výstava Moc bezmocných v bratislavskej Kunsthalle. Česko-slovenská expozícia predstavuje diela päťdesiatich renomovaných aj menej známych umelcov kritické k stavu našej spoločnosti. Okrem naliehavých tém, akými sú korupcia, ekologická kríza a zneužívanie moci využíva aj subtílnejšie témy. Marginalizáciu hlasu žien, či problémy s limitami demokracie v každodennom živote. Všetky vníma ako politické.

Organizátori výstavy získali finančné prostriedky od ministerstva kultúry v poslednej chvíli, čo sa podpísalo na výsledku. Nestihli rozčleniť prezentované diela do logických celkov a označiť ich sprievodnými textami na stenách, ktoré by orientovali divákov v jednotlivých častiach expozície. Pri každom diele je krátka anotácia, čo ale neprispieva k pochopeniu celku a zámeru výstavy.

Našťastie, Kunsthalle má skvelý tím galerijných pedagógov. Vzdelaných, komunikatívnych, altruistických. Venujú sa divákom všetkých vekových kategórií, pripravujú sprievodcov k výstavám určených deťom, vedú tvorivé dielne pre dospelých. Budú to možno práve oni, títo kolegovia v pozadí, ktorí sa zaslúžia o úspech narýchlo pripravenej výstavy Moc bezmocných. V situácii, keď k výstave nevyšiel ani katalóg, bude ich interakcia s publikom dôležitá. A tak sme v digitálnej ére svedkami toho, že význam zasvätených ľudí, ktorí sa vedia podeliť o svoje vnímanie umenia, rastie pred našimi očami.

Foto: Kunsthalle Bratislava

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame