Filmová recenzia: Filmworker

Reflexia a kritika

Filmová recenzia: Filmworker

12. 04. 2019 15:30

Filmworker je americký dokumentárny film režiséra Tonyho Zierru z roku 2017 o úspešnom britskom hercovi Leonovi Vitalim, ktorý sa vzdal svojej hereckej kariéry, aby pracoval desaťročia ako asistent slávneho režiséra Stanleyho Kubricka. Snímka mala premiéru na filmovom festivale v Cannes 19. mája. Jej recenziu pre Rádio Devín napísal Dominik Reisel, číta Jarmila Vitovičová:

Filmworker (recenzia)
Stiahnuť audio súbor

Text recenzie:

Jednou z úchyliek, ktoré mame ako ľudia, je to, že zbožňujeme si mytologizovať brilantnosť. Máme obsesiu v tajomných temných génioch plných bolesti a filozofie. Ako keby boli povýšení nad uväzňujúcu povrchnosť každodenného života a rozumeli svetu o niečo hlbšie ako sme to schopní my. Vidíme pretvárať ich vnútorné utrpenie pomocou štetca alebo pera na niečo nesmrteľné. Možno preto, že v tom najmenšom kútiku duše všetci túžime nimi byť. Možno si dokonca povieme, že by nám asi nevadilo ani to utrpenie, ak by prišlo spolu s genialitou. Možno je to cena, ktorú by sme boli ochotní zaplatiť.

Pravdepodobne neviete kto je Leon Vitali. Nemáte sa za čo hanbiť, málokomu z nás toto meno príde povedomé. Keď vám poviem, že hral Lorda Bullingdona, syna Barryho Lyndona v Kubrickovom filme Barry Lyndon, možno vám v hlave vybehne jeho tvár. Spomeniete si asi na fantastickú scénu ich duelu alebo na jeho nahnevaný monológ tvárou v tvár nenávidenému otcovi. Ale asi nič viac. Napriek tomu je to niekto, kto je extrémne dôležitým článkom v histórii filmu. Má v nej svoje pevné miesto. Síce nevďačné, ale dôležité.

Matthew Modine, herec známy postavou vojaka Jokera vo filme Full Metal Jacket, opísal Leona Vitaliho ako moľu priťahovanú k nesmierne žiarivému plameňu, ktorý jej spáli krídla a zničí ju. Ten plameň bol Stanley Kubrick. Jeho vábnosť bola taká silná, že dovolila Leonovi zhorieť v jeho ohni.

Vidíme Leonovu tvár. Jeho neuveriteľne unavené oči a pokožku plnú vrások. Jeho vetché chudé telo pripomínajúce skôr niekoho závislého na metamfetamíne ako herca a filmára. Ale vidíme aj satisfakciu v jeho duši. Akúsi zvláštnu vyrovnanosť. Vidíme človeka, ktorý vyzerá zlomene, ale nie je. Niekto, kto má právo cítiť ľútosť, možno dokonca krivdu, no napriek tomu je od nej absolútne oslobodený.

Filmworker je príbeh herca, ktorý sa na vrchole svojej kariéry vzdá herectva a prejde na druhú stranu kamery. Berie na seba bremeno, ktorým je byť pravou rukou obsedantno-kompulzívneho génia, a odovzdá sa úplne celý snom iného človeka. Začne pracovať pre jedného z najväčších umelcov 20. storočia, Stanleyho Kubricka, a pomôže tak zásadne ovplyvniť podobu jeho filmovej tvorby, ako ju poznáme dnes.

Tento dokument ukazuje napätie toho, čo si Kubrick od svojho štábu vyžadoval a to, čo mu boli ochotní dať. Pretože bolo mnoho ľudí, ktorí by dali ruku za to, aby mohli so Stanleym Kubrickom pracovať. Leon a Stanley by sa na tom zasmiali. Prečo ponúkajú len ruku? Nie je to málo?

Toto je film, ktorý ukazuje čistú, pragmatickú, nesfetišizovanú cenu geniality v jej absolútnej úprimnosti. Nie je to emocionálne utrpenie. Je to únava. Zdravie. Disciplína. Nekompromisnosť, ani tam, kde by kompromisy existovať mohli či mali. Ukazuje brilantnosť ako to, čo to naozaj je: forma seba ubližovania. Je to asi prvý film, po zhliadnutí ktorého som bol spokojný s tým, že nie som géniom. To, čo nedokázal zúfalý hnev Kurta Cobaina a alkoholizmus Ernesta Hemingwaya, dokázal Leon Vitali, tým, ako musel 15 hodín denne kontrolovať farebnú korekciu každého jedného kotúču s filmom vyslaným na akékoľvek premietanie vo svete, zatiaľ čo zvracal do vedra v pár sekundách medzi projekciami.

Tak, ako filmy Stanelyho Kubricka, tiež nevieme povedať či príbeh života Leona Vitaliho je šťastný príbeh alebo tragédia. Má rovnakú Kubrickovskú ambiguitu. Možno sa Matthew Modine mýlil. Možno v jeho plameni Leon nezhorel. Možno v tom plameni zhorela jeho rodina a jeho deti, ktoré nedostali prednosť pred niečím takým irelevantným, ako je umelecké dielo. Alebo možno práve cítia hrdosť na to, že sa nepriamo stali súčasťou niečoho výnimočného. Zanecháva tú typickú kubrickovskú katarziu: otázku, na ktorú síce nikdy nenájdeme odpoveď, ale aj tak bude vždy stáť za to ju hľadať.

Dominik Reisel

Foto/Zdroj: z filmu Filmworker

Živé vysielanie
??:??