Filmová recenzia: Prvý napravený

Reflexia a kritika

Filmová recenzia: Prvý napravený

13. 03. 2019 11:02

Prvý napravený je festivalový názov americkej drámy režiséra Paula Schreidera z roku 2017. Recenziu snímky pre Rádio Devín napísal Dominik Reisel, číta Eva Kopecká:

Prvý napravený (recenzia)
Stiahnuť audio súbor

Text recenzie:

Nachádzame sa v malom Michiganskom kine v roku 1955, kde sa iba devatnásťročný študent kalvinistickej teológie rozhodol navštíviť miestny maratón Ingmara Bergmana. Sledujúc jeden film za druhým si tento študent uvedomí niečo, čo pred ním vo filmoch nikto iný nevidel. Alebo aspoň nepopísal. Prepojenie medzi spirituálnym rituálom a filmom, ktoré sa nenachádza v jeho obsahu, ale v jeho forme. Tento študent len o päť rokov na to vydáva jednu z najdôležitejších kníh v histórii filmovej teórie: Transcendentálny štýl vo filme. Jeho meno je Paul Schrader.

Keď sa Paul Schrader neskôr stáva jednou z najdôležitejších postáv nového Hollywoodu sedemdesiatych rokov, hlavne vďaka scenárom k filmom Taxikár a Zúrivý Býk, sám sebe si sľubuje, že v transcendentálnom štýle filmy točiť nikdy nebude. A tento sľub mu vydržal takmer päťdesiat rokov.

Prvý napravený je príbeh vojnového veterána reverenda Tollera v hlavnej úlohe s Ethanom Hawkom. Začína pokojne. Reverenda navštívi tehotná mladá žena s prosbou. Jej manžel od nej vyžaduje potrat, takže či si s ním neskúsi prehovoriť a zmeniť jeho názor. Reverend sa stretáva s týmto mužom a spoznáva dôvod tejto žiadosti. Je to expert na klimatickú zmenu a odmieta svoje dieťa vyslať do sveta, v ktorom bude väčšinu života trpieť. Schrader hneď zo začiatku ukazuje jednu zo svojich najsilnejších stránok ako scenáristu, a to je písanie komplexnej intelektuálnej argumentácie, na úrovni, ktorá už dnes takmer vo filmoch neexistuje. Scény, kde sa zdroj napätia nachádza priamo v slovách a nie v akcii, ktorá ich obklopuje. A celý film ukazuje podobnú mieru umiernenosti. Vizuál filmu komponovaný do úzkeho „academy formátu", používaného hlavne na začiatku 20. storočia, dodáva pocit komornosti, až klaustrofobickosti celej atmosfére. Sporo prítomná temná ambientná hudba umocňuje frakturovanú psychológiu svojho protagonistu.

Toto totižto nie je film o klimatickej zmene. Ani o ekoterorizme. Nemá záujem byť propagandou. Je o beznádeji. O hneve. O hľadaní zodpovednosti a hľadaní zodpovedných. O kríze viery, ale nie len v Boha, ale v život ako taký. O kríze viery v ľudstvo a v možnostiach jednotlivca.

Prvý napravený je Schraderovo absolútne vloženie seba do umeleckej podoby. Je ťažké si spomenúť na ďalší film s autorom tak nesmierne oddaným a otvoreným zobrazeniu svojho vlastného vnútra. Úprimný vo všetkých témach, ktorým zasvätil svoj život, a vo všetkých vplyvoch, ktoré definovali jeho estetiku. Nesnaží sa schovať vplyv Bressonovho Denníka dedinského kňaza, Dreyerovho Ordet alebo Bergmanovho Hostia večere Pána, tak, ako sa nesnaží skryť ani to, že napriek celoživotnej snahe sa mu stále nepodarilo vyslobodiť z psychológie Taxikárovho Travisa Bickla. Schrader tu znovu bojuje so svojím vnútorným hnevom z dobrovoľného uväznenia absolútnou beznádejou. Schrader sa tu opäť nedokáže vyrovnať s nepraktickým pocitom lásky, znovu si tu fetišizuje sebadeštrukciu.

Sú to otázky, na ktoré nenachádza odpoveď, možno pretože na ne odpovede neexistujú. Ale vidí v nich nový uhol. Vnáša do nich všetko poznanie a všetky skúsenosti, ktoré za svoj bohatý život dokázal získať. Priblížil sa aspoň o kúsok k ich zodpovedaniu. Takže ak je Taxikár majstrovské dielo infantilnosti, Prvý napravený je precízne dospelý.

Poznajúc Paula Schradera, jeho nekonečnú húževnatosť a energiu, vo veku sedemdesiat dva rokov nenaznačuje nijakú únavu či akékoľvek kreatívne spomalenie, čiže Prvý napravený určite nebude jeho posledný film. Ale ak by to tak bolo, nedokážem si predstaviť lepšie sformovanú a hlbšie zvizualizovanú bodku za jeho skutočne impozantnou kariérou.

Dominik Reisel


Foto/Zdroj: z filmu First Reformed

Živé vysielanie
??:??