Glosu týždňa píše Silvester Lavrík

Piatakova predvianočná úvaha na tému voľný čas a záľuby.

Vo svojom voľnom čase zo všetkého najradšej hrám hokej. Ale len vtedy, keď sa nášmu tímu HC Penguin Brothers mladší žiaci darí. Keď naši celoslovenskí hokejisti hrajú na majstrovstvách, to sa mi páči takisto. Tatino hovoril, že raz, keď bol on ešte chlapec, naši majstrovstvá vyhrali. Najskôr som si myslel, že ma len tak utešuje, ale potom mi to tatino pohľadal na internete. Ale to bolo už dávno. Možno tak dávno, že ešte ani niektorí svätí, ktorí majú v našom kostole sochy, neboli svätí. Lebo svätý musí byť najskôr človekom, až potom môže byť svätcom. Alebo sväticou. A musí to byť dosť slušný človek, ktorý neklame a ešte aj pomáha. Okrem svätých Neviniatok, ktoré dal rozštvrtiť kráľ Herodes, keď sa mal narodiť Ježiš Kristus. Takže oni nestihli nikoho oklamať, ani nikomu pomôcť, lebo žili len veľmi krátko. Aj fašisti a potom aj komunisti zabíjali nevinných ľudí, aj deti, takže si myslím, že aj títo nevinní by mali byť svätí, lenže ich bolo veľa miliónov, takže by sa do kostolov potom už nezmestili žiadni veriaci, keby každému z nich urobili sochu.

Tatino mi povedal, že tak im ľudia aspoň urobili pamätníky a na tie napísali ich mená, aby sme na nich nezabúdali, lebo my zabúdame veľmi ľahko, najčastejšie domáce úlohy, ale nielen to. Hlavne moja sestra Kozália. V sobotu zabudla na to, že som jej brat, a žeriavom zo stavebnice Merkúr, ktorý sme postavili s taťákom, mi rozbila hlavu. Preto ju volám Kozália, hoci ona je po správnosti Rozália, ale Kozália je viac.

Keď sa Ježiš Kristus narodil, On bol vtedy ešte len Ježiško a zachránil sa útekom do Egypta. Vlastne ho zachránil Jozef, jeho pestún, lebo zohnal somára a odišli. Aj s Máriou, pravdaže, lebo cestovné kancelárie ešte neboli, povedal som to aj sestre Rozálii, lenže mi povedala, že si vymýšľam. A rozbila mi hlavu. Ale už sa to zahojilo. Lenže ja si vymýšľam len vtedy, keď sa bojím.

Príbehu o Ježišovi Kristovi sa nemám prečo báť, lebo je z dávnej minulosti a okrem toho sa skončil dobre, teda ak nerátam to, že Ježiša Krista potom ukrižovali, ale to je iná kapitola našich pohnutých dejín tohto ľudstva u nás v našom meste, a teraz sa blížia Vianoce, takže si to necháme na inokedy.

Toto všetko viem, lebo sa pripravujem na sväté prijímanie, a keď ho budem mať zjedené, stanem sa miništrantom, a to je to, čo chcem vo svojom voľnom čase takisto robiť rád, lebo sa mi to páči, hlavne, keď horia sviečky na oltári a ja ich môžem zhášať, hlavný kostolník báči Slivka mi už ukázal, ako sa to robí bez toho, aby som pokvapkal horúcim voskom plátno, z ktorého je oltárne rúcho. To je taký obrus, ale veľmi slávnostný a na každé liturgické obdobie v roku inej farby. Teraz je fialovej, lebo je advent a to znamená stíšenie, takže ticho je potom zrejme fialovej farby. Ale o tom tu už teraz nebudem písať, lebo aj tak je táto úvaha už strašne dlhá a musím ísť na tréning. Tak takto ja trávim svoj voľný čas a veľmi ma to baví.

Mikuláš Gembický, 5. B

in Hana Naglik: Mikuláš, Ježiško a iné komplikácie