Muž ktorý zabil Dona Quijota (recenzia) Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Osudový námet. Filmár nemá na výber. Je fascinovaný jeho silou a tvorivým potenciálom. Snaha o komplexné uchopenie slávnej predlohy si pýta svoju daň. Veľké postavy kladú veľké nároky. Pravidlo, ktoré funguje v umeleckom svete už od čias prvých divadelných predstavení. Terry Gilliam nikdy nepatril k tvorcom, ktorí stoja v úzadí. Člen legendárnych Monty Python je preto bez debaty jedným z najvýraznejších režisérov svojej generácie. Sedemdesiatsedemročný Američan so slabosťou pre originálne výtvarné spracovania. Tak majú Gilliama zakódovaného jeho obdivovatelia. Brazil, Kráľ Rybár, Dvanásť opíc, Strach a hnus v Las Vegas. Klenoty, ku ktorým sa môže divák vracať s opakovaným nadšením. Rovnakú uhrančivosť videl Terry Gilliam v príbehu rytiera Dona Quijota. Štyristoročná predloha Miguela de Cervantesa mu nedala spávať viac ako tri dekády.
Novinka Muž, ktorý zabil Dona Qujiota patrí bez akýchkoľvek pochýb k najočakávanejším filmom roka. Nestáva sa často, aby sa titul preslávil šestnásť rokov pred svojím uvedením. Stratený v La Mancha, tak sa volá dokument o Gilliamovom súboji so slávnym hrdinom. Nakrúcanie v roku 2002 prenasledovali katastrofy, problémy s hercami aj produkciou. Americký režisér rezignoval. Finálny výsledok jeho tri desaťročia trvajúceho úsilia sa na veľké plátna dostal až v priebehu tohto leta. Obrovské očakávania boli na mieste. Gilliam vedel, že jeho pohľad na Cervantesovho hrdinu bude pod drobnohľadom kritiky aj verných fanúšikov. Jeana Rocheforda v úlohe Quijota nahradil Jonathan Pryce, Johnnyho Deppa ako Sancha Panzu zase Adam Driver. Dôležitejšie ako tváre sú však v tomto prípade slová. Cervantesova kniha ovplyvnila dejiny literatúry. Konflikt starého a nového sveta, dômyselný humor a cit pre nepatetické hrdinstvo. Terry Gilliam sa rozhodol pre hru s krehkým pokladom. Mladý režisér nervózne ťuká do svojho mobilného telefónu. Práve nakrúca novú verziu príbehu Dona Quijota, no dianie na pľaci ho zaujíma menej ako španielske počasie. Poctivé filmárske remeslo verzus povrchný biznis. Jediný Američan skupiny Monty Python použil Dona Quijota ako most k podstate skutočného umenia. Je zrejmé, že v postave talentovaného, ale tvorivo strateného režiséra Tobyho nechal kus vlastnej osobnosti. „Sancho!," vykríkne pri pohľade na mladého umelca nadšený Javier. Starec z malej španielskej dediny pred rokmi práve vďaka nemu podľahol presvedčeniu, že je skutočným Donom Quijotom. Po sľubnej prvej polhodine filmu sa tak začína kolotoč plný absurdných naháňačiek, dejových zvratov a občasného filozofovania. Akoby Gilliam pospájal všetky nedokončené koncepty svojho osudového filmového snaženia. Finále jeho novinky je také nevkusné, že pripomína gýčovú historickú produkciu z nášho regiónu.
Muž, ktorý zabil Dona Quijota sa cez Cervantesovu predlohu valí s neskrývanou suverenitou. Kde je cit pre atmosféru a silu slov? Ten, vďaka ktorému kedysi Gilliam nakrúcal filmy mimo dobového klišé. „Počul som, že je to zlé, ale napriek tomu som na to zvedavý," tak znela v uplynulých týždňoch reklama na očakávanú novinku veľkého amerického režiséra. Tri desaťročia, ktoré s Donom Quijotom prežil Terry Gilliam zmizli spolu so záverečnými titulkami. Filmové kúzlo sa nedá vyvolať umelými očakávaniami. Divák mu musí jednoducho uveriť. Mužom, ktorý zabil Dona Quijota sa nevedomky stal samotný Terry Gilliam. Muž, ktorý sa pred šestnástimi rokmi stratil v La Mancha, by najnovšiu verziu Dona Quijota považoval za ďalšiu smutnú katastrofu.
Robert Pospiš
