Literárna recenzia: Zošit s brehmi Činuky

Literárna recenzia: Zošit s brehmi Činuky

Prednedávnom sa na pulty slovenských kníhkupectiev dostala kniha Rozbitý pohár. Príbehy z afrického baru s názvom Na sekeru sa nedáva od konžského spisovateľa Alaina Mabanckoua, ktorý je držiteľom aj prestížnej Medzinárodnej Man Bookerovej ceny, preložila Mária Ferenčuhová. Recenziu pre Rádio Devín napísal básnik a literárny publicista Peter Prokopec. Nazval ju Zošit s brehmi Činuky. Číta Eva Kopecká:

Alain Mabanckou-Rozbitý pohár (recenzia) Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Text recenzie:

Alain Mabanckou je podľa medailónu všestranným autorom - napísal niekoľko románov a básnických zbierok, venuje sa aj písaniu esejí a literárnej vede. Jeho meno doteraz v slovenskej knižnej produkcii chýbalo, to sa však mení s knihou Rozbitý pohár, ktorá k čitateľom prichádza v preklade Márie Ferenčuhovej.

Marek Vadas na obale knihy píše: „Román z nonstop baru v centre Afriky je napísaný jednou vetou a poskladaný z príbehov najrôznejšich stratených existencií, ktorým kraľuje najvernejší hosť slávneho podniku Na sekeru sa nedáva - laický kronikár tragických a tragikomických osudov." Z formálneho hľadiska je text naozaj napísaný jednou vetou, ktorú ale prerušujú zlomy, vďaka čomu sa kniha stáva prehľadnejšou a pri čítaní ponecháva čas na čitateľské nádychy. Sám Mabanckou sa ku textovej podobe románu stavia s istou dávkou sebairónie, keď majiteľ baru Na sekeru sa nedáva, kde sa odohráva väčšina príbehu, hovorí rozprávačovi Rozbitému poháru: „predtým som si to nevšimol, ale máš v tom riadny bordel, žiadne bodky, samé čiarky, občas nejaké úvodzovky, keď niekto niečo hovorí, to nie je normálne, to musíš opraviť, čo ty na to, ako to mám podľa teba čítať, keď je to celé zlepené, treba tam urobiť aspoň nejaké medzery, dať priestor na vydýchnutie, nejaké prestávky, chápeš, teda čakal som od teba niečo lepšie, nehnevaj sa…"

Kniha je koncipovaná ako zápisky v zošite, ktoré sa delia na časti úvodné stránky a záverečné stránky. V prvej časti ide o pohľad zo sveta Rozbitého pohára smerom von. Postupne sú v nej predstavené príbehy postáv ako chlapík s pamperskami alebo Tlačiar, ktoré spája nepriazeň osudu. Kvôli nej sa z existencií s istým potenciálom stávajú prízraky skutočných ľudí, prízraky, ktoré čas trávia popíjaním alkoholu a túžbou prerozprávať svoj príbeh, aby sa im dostalo aspoň trochu pochopenia. V druhej časti ide o pohľad dovnútra sveta hlavnej postavy. Dozvedáme sa v nej o problémoch a pohnutom živote Rozbitého pohára, ktorý postupne opisuje svoju cestu od učiteľa cez smrť matky v rieke Činuka a rozchod s partnerkou až po miesto štamgasta v bare. Tento protipohyb dvoch časti nemá za následok kolíziu, ale symbiózu v podobe rôznych nenaplnení vzorca spokojnej existencie, ktorá ústi do vytvorenia celistvého obrazu, v ktorom je ťažké konfrontovať sa s vlastným bytím.

Hoci téma knihy nie je veselá, Mabanckou ju nespracoval spôsobom, ktorý by bol pochmúrny a vyžíval by sa v ľútosti. Rozbitý pohár je napísaný s dávkou nadhľadu a využíva jazyk, ktorý má potenciál pritiahnuť k textu svoje publikum. Ako ukážka prístupu k nemu môže poslúžiť nasledovná časť knihy: „rád som ich učil časovať nepravidelné slovesá, ktoré majú vždy iný tvar podľa toho, či je deň, alebo noc, či prší alebo nie, a tí nechápaví zmätení somárikovia sa dokonca občas vzpierali, pýtali sa ma, prečo má toto sloveso dnes o štvrtej popoludní takýto tvar, keď včera pred obednou prestávkou malo celkom iný, a ja som im hovoril, že vo francúzštine nie sú najdôležitejšie pravidlá, ale výnimky, hovoril som im, že keď pochopia a naučia sa všetky výnimky tohto meteosenzitívneho jazyka, jeho pravidlá prídu samy, pravidlá pramenia priamo v jazyku, a keď raz budú veľkí, budú sa môcť na tieto pravidlá aj na vetnú skladbu vykašľať, pochopia totiž že francúzsky jazyk nie je pokojná rieka…"

Rozbitý pohár zároveň obsahuje množstvo intertextuálnych odkazov. Na tomto mieste je vhodné vyjadriť pochvalu za odvedenú prácu, nakoľko na konci knihy je zaradený rozsiahly poznámkový aparát, ktorý nezanedbateľne pomáha s čitateľskou orientáciou.

S prózou Alaina Mabanckoua k nám prichádza svieži vietor s nádychom exotického Konga, ktoré má svojrázny kolorit a príbeh na rozpovedanie, čo si zaslúži pozornosť.

Peter Prokopec

Foto/Zdroj: Z obálky knihy Rozbitý pohár

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame