Filmová recenzia: Whitney

Filmová recenzia: Whitney

V slovenských kinách aktuálne nájdete dokumentárny film o legendárnej Whitney Houston od režiséra Kevina Macdonalda. Recenziu naň napísal Robert Pospiš. Číta Eva Kopecká:

Whitney (recenzia) Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Text recenzie:

Osobnosť s tragickým osudom. Ak sa počas svojej kariéry dokázala dostať k širšiemu publiku, je „mainstreamová" atraktivita jej životného príbehu nastavená na vrcholné obrátky. Whitney Elizabeth Houston zomrela pred šiestimi rokmi. Jej skladby však stále úspešne rotujú aj v našich rádiách. Popová ikona so všetkým, čo k tomu patrí. Pochádza z chudobných pomerov, prerazila ako mladá, zažila obrovskú slávu aj kariérny úpadok. Nechýbala ani závislosť na drogách a alkohole. Život jednej z najslávnejších speváčok všetkých čias ukončila samovražda. Filmový príbeh z veľkej knihy. Tak videl Whitney aj škótsky režisér Kevin Macdonald. Do našich kín sa dostal dokument, ktorý je všetkým, len nie hudobným profilom veľkého talentu.

Macdonald má za sebou hneď niekoľko vydarených filmov. Výborného Posledného škótskeho kráľa, strhujúci Pád do ticha aj hudobný dokument o Bobovi Marleym. Filmár, ktorý dokáže uchopiť tragédiu. A tá sa v živote Whitney Houston objavovala na pravidelnej báze. Ak vás zaujíma hudobná cesta afroamerickej speváčky, ste na zlej adrese. Macdonaldova novinka sa zameriava na samotnú osobnosť komplikovanej hviezdy osemdesiatych rokov. Nie je to veselá ani inšpiratívna cesta. Whitney pochádzala zo slávnej hudobníckej rodiny. Vyrastala v drsnej štvrti, a to sa podľa všetkých indícií podpísalo aj na jej dospievaní. Prísna matka, ambiciózny otec, nepodarení súrodenci. To neznie ako ten najlepší základ pre kariéru popovej superstar. Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia kraľovali americkým hitparádam hudobníci bielej pleti. Afroamerická scéna bola stále skôr komunitnou záležitosťou. Houston bola predzvesťou veľkého triumfu nespochybniteľných talentov čiernej Ameriky. Kombinácia úžasného hlasového rozsahu, jedinečného speváckeho feelingu a fyzickej krásy vytvorila legendu. Whitney vydávala jeden úspešný singel za druhým, pravidelne získavala prestížne ocenenia a koncertovala po celom svete. Nebola to hudba pre náročných poslucháčov, ale ani mainstreamový odpad. Kvalitný a dobre zaspievaný pop. Tento fakt berie Macdonaldov dokument ako samozrejmosť. Nerozoberá speváčkin hudobný vkus ani štúdiový prístup k samotným skladbám. Whitney bola superstar a bodka. Škótsky filmár stavil v dokumente na speváčkiných najbližších. Hovoriace hlavy sypú jednu príhodu za druhou. Objavenie veľkého talentu, začiatky drogovej závislosti, ťaživé priznania. Zlomená žena, ktorá nedokáže zvládnuť obrovský tlak popularity. Macdonald vytvára tragickú fresku s obdivuhodným sústredením. V tom Whitney pripomína dokument Amy britského režiséra Asifa Kapadiu. Profilu americkej hviezdy však chýba hĺbka a krehkosť.

Surovosť s akou sa Whitney na veľkom plátne mení na zlomenú trosku naberá k záveru dokumentu neznesiteľný rozmer. Hudobníčka rozpráva vo filme zo všetkých najmenej. Ak aj v snímke zaznie výpoveď hlavnej postavy, väčšinou ide o zúfalú obranu jej psychickej nestálosti. Fanúšikovia jej talentu môžu zostať zaskočení, tých ktorých Houston nepresvedčila počas svojho života, zostanú jej talentom nedotknutí aj naďalej. Trend „posmrtných" nahrávok a dokumentárnych filmov má svoju temnú stránku. Whitney Houstoun bola krehkou, ale nespochybniteľne talentovanou osobnosťou. Kevin Macdonald si z jej príbehu vybral iba tie najžiarivejšie momenty. Úspechy a pády. Nič viac. Kľúč k uhrančivosti zlomovej afroamerickej speváčky je v jej hudbe.

Robert Pospiš

Foto/Zdroj: Z oficiálneho vizuálu filmu Whitney

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame