Glosu týždňa píše Petra Fornayová

Reflexia a kritika

Glosu týždňa píše Petra Fornayová

25. 05. 2018 14:51

Čo raz budú chcieť naše deti?

Táto glosa má byť o tom, čím momentálne najviac žijem, respektíve čo ma momentálne najviac zaujíma. O umelecké akcie, aktivity, udalosti nie je u nás v mesiaci máj núdza, práve naopak. Máte pocit, že musíte všetko vidieť, chcete všetko stihnúť, prečítať, zavnímať, potom to niekde pri víne zanalyzovať, rozdiskutovať, niečo o tom napísať a zasa o tom diskutovať a tak dokola. Nové umenie, nové divadlo, nová literatúra, nová hudba. Veľa nových vecí. Akcia jedna za druhou. Jedna cez druhú. Nie, rozhodne nechcem tých všetkých organizátorov, kultúrnych manažérov a účinkujúcich umelcov (keďže k týmto všetkým patrím) kritizovať. Len mám taký zvláštny pocit, že sa akosi stretávame (minimálne v Bratislave) na všetkých týchto naozaj fajn podujatiach takpovediac starí známi. Osloviť a priviesť široké anonymné publikum na umelecké akcie sa zdá byť dnes ťažšie ako niečo vymyslieť, zorganizovať a vytvoriť.

Ľudia chcú to, čo poznajú. Väčšinou. Čo nepoznajú, ani nevedia, že by to mohli chcieť. Otázka znie: čo chce vlastne dnešné publikum? Tá široká kultúrna verejnosť, ktorú všetci uvádzame v grantoch ako základnú cieľovú skupinu? Čo chcú tí, ktorých očakávame na Novej dráme, na Nu Dance Feste, na Anasofte Liitera, na Braku, Noci literatúry? Dnes možno ešte naša široká kultúrna verejnosť toto všetko ako tak chce, ale čo bude chcieť široká kultúrna verejnosť odchovaná na učebniciach literatúry, kde nájdeme ako príklad poetického textu Stromy na Horehroní (v učebnici pre 6. ročník základnej školy) alebo Čím to je čím to je od skupiny No name (v učebnici pre siedmakov). Neveriacky týmito učebnicami každoročne listujem spolu s mojich rastúcim synom (ktorý je momentálne našťastie v štádiu postpunku).

Je máj a lásky čas... Kultúrnych akcií je veľa. A ešte musia bojovať s konkurenciou v podobe všetkých kvitnúcich stromov, s otepľujúcimi sa jazerami, s geniálnym počasím na bicyklovanie po hrádzi, so zaváraním bazového sirupu. No asi sa zhodneme, že podobná konkurencia umeniu je jednoducho zdravá a bez nej by umenie umením ani nemohlo byť. No mať konkurenciu v gýči, ku ktorému sa časť populácie vďaka ich edukácii prikloní, je pre celé naše / vaše / ich umenie jednoducho škoda.

Je máj a lásky čas.... Prosím, skúsme sa z lásky k našim deťom zamyslieť nad tým, čo raz tieto deti budú chcieť, lebo im to niekto vštepil ako zásadné a nevyhnutné v mozaike poznania a vedomostí. Skúsme sa zamyslieť, čo raz bude chcieť celá spoločnosť. Lebo vzťah umenia a reality je nielen jednosmerný, nielen umenie závisí od reality. Sú aj presne opačné názory. Dovolím si uviesť malú parafrázu na citát z diela Viktora Šklovského, ruského spisovateľa, scenáristu a literárneho a filmového teoretika: Jedine vďaka umeniu dokáže človek vnímať život opäť v jeho plnosti, jedine vďaka umeniu môže pôsobiť kameň ako kameň, manželka ako manželka, strach ako strach, láska ako láska. Doplňte si, čo potrebujete, pravdepodobne sa bude hodiť čokoľvek. Prajem všetkým pekný zvyšok mája.

Autor: Petra Fornayová

Foto: Free fotobanka Pixabay / úprava Rádio Devín

Živé vysielanie
??:??