Literárna recenzia: Tá, čo sa vracia

Literárna recenzia: Tá, čo sa vracia

Zuzana Golianová recenzuje knihu talianskej autorky Donatelly di Pietrantonio, ktorá len nedávno vyšla v slovenskom preklade Adriany Šulíkovej. Číta autorka recenzie:

Tá, čo sa vracia (recenzia) Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Text recenzie:

Mala len trinásť rokov, keď sa s kufrom ocitla pred dverami svojej "prvej" mamy. Ani si na ňu nepamätala. Rodičia sa jej zriekli, o čom ani nevedela, rovnako tak netušila ani o tom, že rodičia, ktorí ju doteraz vychovávali, neboli jej rodičmi. Všetko bolo inak. A záhadné zostávali oba návraty - od prvej, vlastnej mamy k tej druhej a od druhej k prvej. Arminuta, "tá, čo sa vracia" nevedela v akej situácii sa nachádza, čo sa deje, ktorá je mama a ktorá mama nie je a prečo je to celé tak. Kým je ona sama? Cítila sa byť sirotou dvoch žijúcich matiek, netušila, odkiaľ prichádza, nevedela, prečo má existovať na tomto svete. Zásadné otázky, náročné aj pre dospelého človeka. Donatella Di Pietrantonio pred ne postavila trinásťročné dievča. Nevieme odkiaľ. Je ako vystavený model bez pátosu, zato bezpochyby z mäsa a kostí. Je uveriteľná; je skutočná. Otázky ako bariéry, ako prekážky, súradnice vlastnej, snáď len nateraz stratenej identity. Obrovská túžba zorientovať sa v nich, dychtivo pátrať po indíciách, ktoré by ju doviedli k správnym odpovediam. Autorka ju nešetrí. Podrobuje ju veľkým skúškam, ktoré preverujú jej silu, vôľu a vytrvalosť.

Arminuta - hlavná hrdinka, rozprávačka svojho príbehu je ako prienikom dvoch odlišných svetov. Prežila trinásť rokov života v prímorskom meste, bola stredobodom usporiadanej rodiny na úrovni, ktorá mala dosť prostriedkov a čistý záujem na to, aby z nej vyrástla vzdelaná, všestranná, schopná žena. Táto (druhá) mama ju však z neznámych dôvodov vrátila k prvej mame. A tak sa stáva tou, "čo sa vracia". "Odkedy ma vrátili, slovo mama sa mi zahniezdilo v krku ako ropucha, ktorá už nikdy nevyskočila," hovorí zmätená, uväznená vo vlastnej neistote. Jej rodina žije na vidieku v diametrálne odlišných pomeroch, na hranici kultúrnej a ekonomickej zaostalosti. V rodine je veľa detí, rodičia sa nevládzu o nich postarať ani materiálne, ani inak ich vyzbrojiť do života. Bieda, hlad, bitky a sporá reč odetá do dialektu. Arminuta spoznáva iný svet, musí sa pretĺcť aj vo "vlastnej rodine", ktorú spoznáva, v ktorej sa cíti nechcená, trpená či neviditeľná - tak pred rodičmi ako aj medzi súrodencami. Blízko má k bratovi Vincenzovi (alebo skôr on k nej) a osudové sa stáva puto, ktoré ju spája s mladšou sestrou Adrianou. Na začiatku spávali na jednej posteli, boli si blízke, aj keď iné. Obidve hodené do rieky; to ich spájalo. Koľko nocí sa naplakala do vankúša zmietaná neistotou a hľadaním sa. Vedela, že jej osud je iný, že ona je iná, je silná.

Tak ju a jej časovo-priestorové súradnice vykreslila autorka. Bez prikrášľovania,bez urputnej snahy zapáčiť sa, bez pátosu či akademického ponoru. Bravúrne nechala ožiť postavy s ich kladmi a zápormi, s ich silnými aj slabými stránkami s autentickými vzťahmi, ktoré ich navzájom priťahovali či odpudzovali. Boli si blízke alebo vzdialené. Chceli si rozumieť alebo nechceli. Záležalo im na prienikoch dvoch odlišných svetov alebo k nim zostali ignorantskí. Na jednej strane chudoba, na strane druhej voňavý závan pomarančov. Pudy, vášne, túžby, vyššie ciele. Kontrasty striedajú súlady, rozladené tóny zladené zvuky. Bezstarostné detstvo sa mení na muky a jedinou matkou sa stáva strach.

Donatella Di Pietrantonio sa vrhla do vyrozprávania silného, komorného príbehu s energiou, ktorá cez jej stránky dokáže uhnať čitateľa, aby knihu prečítal na jeden dúšok. Netlačí naňho, nevydiera, nemanipuluje. Píše s ľahkosťou akoby "samo sa to". Príbeh je tak konkrétny ako aj univerzálny. Hovorí o jednom trinásťročnom dievčati, či skôr ono samo rozpráva o sebe a to sôsobom, ktorý si možno privlastniť. Cez vizuálne rozprávanie, cez zmysly, cez hraničné situácie, strach, cez dojímavé aj vecné pasáže i cez zamlžené reálie a hľadanie hlavnej hrdinky možno spoznať vlastnú identitu, aspoň sa jej priblížiť. Autorka znalá remesla zodpovedne vedie čitateľa, vie, čo robí.

Donatella Di Pietrantonio, povolaním detská zubná lekárka, sa narodila v malej horskej dedinke Arsita v regióne Abbruzzo, kde prežila aj časť svojho detstva. Práve toto izolované prostredie ju už v deviatich rokoch priviedlo k písaniu a neskôr vytvorilo pevné základy jej osobitého literárneho štýlu. Na scéne sa objavila takmer po polstoročí a svojím prvým románom Moja matka je rieka a stala nečakaným spisovateľským objavom roka. Aj vo svojom druhom románe Moja krásna zostáva verná svojej téme aj prostrediu, rodnému kraju. Jej tretí román - Tá, čo sa vracia - ju zaradil medzi najoriginálnejšie a najautentickejšie spisovateľky súčasnej talianskej literárnej scény. Kniha sa v Taliansku stala jedným z bestsellerov roku 2017 a pripravuje sa jej filmové spracovanie.

V slovenskom preklade Adriany Šulíkovvej ju na náš knižný trh prinieslo v máji 2018 vydavateľstvo Inaqe.

Zuzana Golianová

Spisovateľka Donatella di Pietrantonio príde na Slovensko 20. 6. 2018 v rámci festivalu Dolce vitaj!

Foto/Zdroj: Z obálky knihy Tá, čo sa vracia

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame