V utorok 20. marca 2018 sa v Malej sále Slovenskej filharmónie konal ďalší koncert zo série koncertov v spolupráci s International Holland Music Sessions. Recenziu na neho napísal redaktor Peter Cyprich, číta Jarmila Vitovičová:
Koncert Holland Session III (recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Koncerty v spolupráci s holandskou agentúrou ponúkajú mladým interpretom možnosti mať recitály v popredných sálach Holandska vrátane Concergebouw Amsterdam, ako aj ďalších európskych štátov a Ruska.
Na treťom koncerte v tejto sezóne sa predstavili ukrajinské duo Oleksandr Korniev, Yuliana Rumiantseva a americký klavirista Alex Beyer.
Trojicu mladých umelcov spája zaujímavý fakt - všetci traja študovali v triede učiteľov zo Singapuru. Oleksandr je absolventom triedy v zahraničí známej profesorky Qian Zhou, Yuliana v Singapure pôsobí ako koncertná umelkyňa dodnes a Alexova kariéra je spätá s New England Conservatory, s triedou stálice amerických pódií, klaviristkou Wha Kyung Byun.
Zatiaľ teda čo najlepší hráči čínskeho pôvodu odchádzajú študovať na tradičné európske univerzity, trojica mladých umelcov poukázala aj na fenomén posledných rokov. Otázkou ostáva, nakoľko v cudzom prostredí umelci dokážu nasať kultúrnu atmosféru diel, ktoré majú v repertoári. Ani v dnešných časoch globalizácie nie je jedno, či sa o skladateľoch, ktorí pracovali s hudbou svojho regiónu - či už Ravel alebo Rachmaninov - rozprávame v prostredí cudzej kultúry v porovnaní s autentickou, zo štruktúry ktorej dielo vyšlo.
Na úvod zaznela krátka Melódia Es dur Petra Iljiča Čajkovského. Po úvodných nesmelých taktoch sa odkryla známa clivá melódia huslí vo všetkých škálach svojej dynamiky a farby. Pred nástupom reprízy klavír prehlušil husle, no s nadhľadom išlo o výborné entreé.
Ako sólový hráč sa Oleksandr Korniev predstavil v Sonáte č. 5 Eugèna Ysaÿa, op. 27. Sonáty belgického autora sú také naročné, že nikto ich nedokáže predniesť tak, aby pôsobili ako ľahké. Preto sa na koncertoch zvyknú uvádzať iba jednotlivé časti. Oleksandrov energický, takmer barytónový tón sa zameral na expresívnosť s mierne chladnejším akustickým zvukom. Dynamicky sa držal skôr na nižšej úrovni, no stále s rovnakou energiou aj v piane a v nástupoch po výrazových pauzách.Vo výkone absentovala výraznejšia expresivita, ktorá by odľahčila sústredenosť divákov, no vďaka náročnosti diela môžeme hovoriť o výbornom výkone u nás málo prezentovaného cyklu.
Hudobná poézia ukrajinského dua a technické skvosty husľového partu sa najviac prejavili v Sonáte pre husle a klavír G dur Mauricea Ravela. Úvodná časť Allegretto odhalila vzhľadom na vek umelcov až prekvapivú zrelosť a nadhľad. Druhá časť Blues vyzdvihla ich porozumenie pre modernizmus. Jeho ťah bol kontinuálny; ak môžeme pouiť slovo z bluesového žargónu, šliapalo v ustálenom tempe a dynamike. Posledná časť Perpetuum mobile dokázala, že mladí umelci majú zmysel pre štruktúrovanú a premyslenú dramaturgickú líniu, hoci vďaka spomínanej absencii energickosti nemala posledná časť požadovanú vitalitu.
Vrcholom večera pre mňa boli Prelúdiá Sergeja Rachmaninova, op. 32 v podaní amerického klaviristu Alexa Beyera. Alex Beyer ma v osobnom rozhovore zaujal jasnozrivosťou a vecným prístupom k hudbe a jej interpretácii. Vďačí za to azda svojmu štúdiu, keďže okrem hry na klavíri vyštudoval aj matematiku na prestížnej Harvardskej univerzite. Rachmaninov v jeho podaní mal americký nádych, no bolo zaujímavé sledovať, ako Alex vníma hudbu cez matematické vzorce a opakujúce sa figúry. Akoby prelúdiá boli rovnicami, kde premenné tvorí interpret a konštanty určuje autor. Alexov konštruktívny prístup a zmysel pre muzikalitu vytvára unikátny prístup k interpretácii. Najväčší nedostatok vznikol na strane organizátorov, keď koncertným klavírom bolo sekundárne krídlo, ktoré malo nahradiť v súčasnosti pokazený Steinway. Dynamické a tónové nuansy na ňom nevyzneli v plnom rozsahu. Interpretácia Alexa Beyera mi pripomenula recitál ďalšieho amerického klaviristu, Andrewa Brownella. Obaja zaujali najmä rukopisným prístupom k dielam, až potom sme si ako diváci začali uvedomovať ich prednes. Akoby sme sa na známe fakty pozreli novým pohľadom a nemuselo nám záležať, aký slovosled rečník použil a akou intenzitou ich povedal.
Koncerty mladých umelcov Holland Music Sessions boli doteraz zárukou dobrého umeleckého zážitku a tento dojem pretrváva aj po utorkovom koncerte. Tento cyklus môžeme odporúčať všetkým priaznivcom komornej hudby.
Peter Cyprich
Foto/Zdroj: Slovenská filharmónia
