Vo štvrtok 22. marca 2018 otovorili Týždeň francúzskeho filmu. Jedným z premietaných filmov, ktoré na prehliadke môžete vidieť, je aj film Obávaný režiséra Jean-Luca Godarda.
Text recenzie:
Anne Wiazemska mala 17 rokov keď sa stretla s režisérom Jeanom Lucom Godardom. Ona bola študentka a občasná herečka, z buržoáznej rodiny a vnučka slávneho spisovateľa Francoisa Mauriaca, on uctievaný Boh francúzskej novej vlny. Krátko na to sa stali manželmi a práve zo spomienok Wiazemskej na roky strávené po boku uctievaného režiséra vychádza aj film Obávaný. Hneď v úvode postava Godarda hovorí, že príbeh bude rozprávať práve Anne a aj keď do rozprávania vstupuje, predsa je to práve hravý, zábavný a aj drzý pohľad mladosti na jeden mýtus, ktorý vyčleňuje tento film z množstva ostatných konvenčných biografických snímok. Obávaný sa dištancuje od klasických kódov životopisného filmu, je to výsek zo života a tvorby Godarda, ale práve ten najdôležitejší. Výsek, ktorý sleduje slávneho a rešpektovaného režiséra v období, ktoré zavŕši voľba umelca medzi umením a politikou... a Godard zvolí politiku. Je to obdobie, kedy veľmi sebakriticky hodnotí svoju tvorbu, zavrhuje ju a zavrhuje aj - Godarda. Ako sám vo filme hovorí - nie som Godard, iba to predstieram, som herec, ktorý hrá Godarda. Ako tvorca dosiahol istý vrchol a stál na životnej i tvorivej križovatke. To všetko v období poznačenom nepokojmi a demonštráciami a Godard mal plnú hlavu socializmu a Mao Ce-tunga. Nakrúcal film Číňanka v hlavnej úlohe s Anne, musel sa vyrovnať s jeho neúspechom a hľadať nové témy vypovedajúce o skutočnej pravde.
Režisér ale tento závažný dobový politicko-spoločenský kvas sleduje skrz Godardove snahy stať sa súčasťou revolúcie práve už spomínanným odľahčeným pohľadom jeho mladej buržoáznej manželky. A je to pohľad súčasne obdivný i drzý. Neustále Godardove prejavy o Maovi, Vietname, a socializme sú zasadené do často až absurdných situácií, ale ani raz jeho obraz neskĺzne do karikatúry či grotesky. Tým, že autorkou a rozprávačkou príbehu je Anne vystupuje pred nami nielen obraz režiséra, ale tiež obraz muža v bežnej každodennosti.
Biografické snímky ctia, ak ide o výtvarníka, jeho vlastný rukopis. Režisér Michel Hazanavicius sa rozhodol pre rovanký postup. Obávaný je vydareným pastichom. Vybrané obrazy a scény kopírujú štýlové prvky Godardovho režijného rukopisu a tak sledujeme film o Godardovi využívajúci jeho postupy, nakrútený filmovým jazykom, ktorým sa vyjadroval najmä v rannej tvorbe. Súčasne sa režisér okrem imitácie nebráni ani irónii. Či ide o banálne alebo vážne momenty. Scény kedy Godard pochoduje mestom a náhodný okoloidúci sa ho pýtajú prečo nenakrúti komédiu, alebo ďalší film s Belmondom a on nedokáže diskutovať so svojimi divákmi... alebo keď je vypísakný revoltujúcimi študentami na Sorbonne, medzi ktorých chce tak zúfalo patriť. Veľmi ťažko znáša generačný odstup aj kritiku, cítime jeho vnútornú krízu, ale aj v týchto momentoch je situácia zhodená vetami typu: Je nevhodné byť počas revolúcie opálený.
A sú tu i režisérove malé radosti, napr. keď dialóg medzi Godardom a Anne o prílišnom využívaní nahoty vo filmoch deklamujú herci nahý. Alebo scéna hádky Godarda s Bertoluccim, ak si uvedomíme, že Godarda hrá herec Louis Garrel, ktorého obsadil Bertolucci do svojho filmu Rojkovia, ktorý sa vracia práve do obdobia revolučných udalostí roku 1968.
Môžeme filmu Obávaný vyčítať istú povrchnosť, je viac atraktívny formou ako hĺbkou výpovede, ale ak prijmeme, že režisér nešiel konvenčnou cestou a vybral si hravý a zábavný spôsob ako zachytiť zlomové obdobie kedy si Godard volí medzi umením a politikou, máme tu krásne nekorektný pohľad na filmového Boha a jeho pád z piedestálu. Filmový génius, umelec a tiež muž, ktorý v Prahe oslavoval vpád spriatelených vojsk zaslepený zidealizovanou predstavou o socializme. Hazanavicius v záverečnej scéne jasne deklatŕuje svoj názor na tento posun v Godardovej tvorbe, je to smutná scéna, ale nie je odsúdením, celý film napriek všetkému zostáva poctou večnému revolucionárovi. A tak ide život na palube ponorky Redoutable.
Mariana Jaremková
